Stále sa nerozhodlo ani o definitívnej trase slovensko-rakúskeho ropovodu.
Projekt výstavby ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom stále stagnuje. Rozhodnutie o ďalšom postupe prác stále nepadlo. „Všetko je plne v kompetencii akcionára našej spoločnosti (Ministerstvo hospodárstva SR- pozn. red.) a tiež vlády SR,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk spoločnosť Transpetrol.
O trase sa nerozhodlo
Nerozhodlo sa ani o definitívnej trase slovensko-rakúskeho ropovodu. „Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Na území Rakúskej republiky je ropovod v celej dĺžke plánovanej trasy (viac, ako 2/3 celkovej dĺžky trasy ropovodu) pripravený na okamžitú realizáciu,“ dodal slovenský prepravca ropy.
Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú založili Transpetrol a rakúsky OMV, vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
Neistá podpora zo strany ministra
Podpora pre projekt Bratislava-Schwechat Pipeline nie je istá ani zo strany samotného ministerstva hospodárstva. Minister Peter Žiga v decembrovom rozhovore pre portál vEnergetike.sk povedal, že určite by bolo dobré mať prepojenie s rakúskym Schwechatom. „Otázka však znie, koľko cez ten ropovod vieme doviesť reverzom napríklad do Slovnaftu. Druhou otázkou je, že nemám záujem riešiť niečo proti čomu je verejnosť. Jednoducho ak verejnosť nechce, aby ropovod šiel cez Bratislavu, tak sa musia nájsť nejaké alternatívne trasy. A keď sa nenájdu, tak asi ten ropovod nebude. Ale v tejto chvíli ešte nie sme tak ďaleko, či ten ropovod bude alebo nie,“ dodal.
Starý projekt
Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
