Slovenská elektrizačná prenosová sústava plánuje v najbližších desiatich rokoch investovať 618 miliónov eur.
Elektrizačnú prenosovú sústavu na Slovensku čakajú v budúcich desiatich rokoch nemalé investície. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) vyčíslila potrebné investície v rokoch 2014 až 2023 v objeme 618 miliónov eur. Ročne by tak prevádzkovateľ sústavy, ktorý je v rukách štátu, mal preinvestovať necelých 62 miliónov eur. „Investície sú potrebné na zabezpečenie nevyhnutného zvyšovania existujúcich kapacít a nevyhnutnej modernizácie hlavných častí prenosovej sústavy,“ uviedla spoločnosť vo svojom programe rozvoja.
Domáce projekty
Najviac investícií by mali zhltnúť projekty realizované na území Slovenska. Takmer polovica zo spomínaných prostriedkov by teda mala ísť na rekonštrukciu domácich vedení či na výstavbu nových. Viac ako tretina prostriedkov by mala smerovať na výstavbu a rekonštrukciu elektrických staníc. „Koncentrácia priemyslu v časti východoslovenského regiónu a postupné vyraďovanie 220 kilovoltovej (kV) sústavy vyvolávajú veľké invetičné akcie, predmetom ktorých je rozšírovanie 400 kilovoltovej sústavy a z toho vyplývajúce posilňovanie prenosovej kapacity vo východnej časti prenosovej sústavy,“ dodal podnik. Medzi najdôležitejšie projekty na Slovensku zaradil prevádzkovateľ prenosovej sústavy súbor stavieb „Transformácia 400/110 kV Vôľa“ a nadväzujúce stavby „Vedenie 2×400 kV Veľké Kapušany-Vôľa-Lemešany“.
SEPS nezabúda ani na svoju prenosovú sieť na strednom Slovensku. „Vzhľadom na fyzický vek a súčasný technický stav zariadení 220 kV sústavy je v tejto oblasti pripravovaný súbor stavieb „Transformácia 400/110 kV Bystričany“,“ doplnil prevádzkovateľ prenosovej sústavy.
Na západnom Slovensku má prioritu výstavba vedenia 2×400 kV Gabčíkovo-Veľký Ďur. Ide o rozšírenie prenosovej sústavy, ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť vyvedenia výkonu nových jadrových blokov Atómovej elektrárne Mochovce. Do roku 2023 plánuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy okrem výstavby nových vedení aj doplnenie respektíve výmenu fyzicky dožívajúcich transformátorov v elektrických staniciach, či výmenu lán vodičov na vybraných vedeniach. „Súčasťou desaťročného investičného plánu sú okrem uvedených investičných projektov aj inovácie a obnovy nevyhnutných podporných systémov, ako sú obchodné systémy a informačno-komunikačné systémy,“ konštatovala SEPS.
Vedenia so susedmi
Slovenská elektrizačná prenosová sústava nezabúda ani na investície do cezhraničných profilov. Aktuálne sa rieši slovensko-maďarský profil. Krajiny už podpísali memorandum, ktoré hovorí o výstavbe dvoch nových prepojení. Ide o vedenie Gabčíkovo- Gönyű a Rimavská Sobota – Sajóivánka. Slovenský a maďarský prevádzkovateľ prenosovej sústavy by mali už v najbližšej dobe podpísať zmluvu o spolupráci pri určení miesta prechodu týchto plánovaných cezhraničných vedení. Následne by mali firmy prikročiť k príprave projektov. „Z dôvodov národných aj nadnárodných potrieb je najviac aktuálna príprava medzištátneho vedenia Gabčíkovo- Gönyű,“ dodala SEPS.
Aj slovensko-poľský profil možno nezostane bez nového vedenia. V súčasnosti kompetentní skúmajú projekt prepojenia medzi oblasťami Varín a Byczyna. Poľský operátor spracováva analýzu potrebnosti tohto prepojenia. „Až samotné výsledky analýzy rozhodnú o potrebnosti tohto prepojenia respektíve o časovom horizonte jeho výstavby a preto sa do roku 2023 zatiaľ neuvažuje so žiadnou výstavbou nových medzištátnych vedení medzi Slovenskom a Poľskom,“ upozornila SEPS.
Na slovensko-ukrajinskom profile sa neuvažuje s výstavbou nového vedenia. Tu je potrebná len rekonštrukcia existujúceho vedenia medzi slovenskými Veľkými Kapušanmi a ukrajinským Mukačevom. „Nevyhnutným riešením v budúcnosti je náhrada existujúceho vedenia novým dvojitým vedením 2×400 kV, ale nakoľko sa nepodarilo získať záväzný názor Ukrajiny, do konca roka 2023 sa neuvažuje s výstavbou žiadnych nových medzištátnych vedení medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ doplnil slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy.
S výstavba nového vedenia sa momentálne neuvažuje ani medzi Českou republikou a Slovenskom. Medzi oboma krajinami totiž existuje dostatočná prenosová kapacita. „Vzhľadom na očakávané potreby prenosu elektriny týmto profilom sa do konca roka 2023 neuvažuje s výstavbou žiadnych nových medzištátnych vedení,“ konštatovala SEPS.
Odmietaví Rakúšania
Slovensko nie je prepojené elektrizačným vedením jedine s Rakúskom. Do budúcnosti to ani nevyzerá, že by sa na tom niečo malo meniť. V minulosti sa uvažovalo, že Slovensko prepojí svoju prenosovú sústavu aj s Rakúskom. Malo sa stavať vedenie medzi Stupavou a Viedňou respektíve medzi Bisambergom a Podunajskými Biskupicami. Na realizácii sa však krajiny nedohodli. „Obidva projekty boli zo strany rakúskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy označené za nerealizovateľné z dôvodov nepriaznivého vplyvu na životné prostredie,“ uviedla SEPS. Podľa slovenského prevádzkovateľa prenosovej sústavy v najbližšej dobe sa ani nepočíta s výstavbou nejakého vedenia medzi Slovenskom a Rakúskom. „Realizácia akéhokoľvek medzištátneho prepojenia nie je možná bez zmluvného súhlasu a priamej spolupráce. Nakoľko viaceré opakované snahy našej spoločnosti o rokovania na tému výstavby uvedených vedení zlyhali, neuvažujeme do konca roka 2023 s výstavbou žiadnych nových vedení medzi Slovenskom a Rakúskom,“ uzavrela SEPS.
