Ropovod, ktorý spojí ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni, by mohol uzrieť svetlo sveta najskôr o päť rokov.
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom, o ktorom sa hovorí už zhruba desať rokov, je pre slovenské ministerstvo hospodárstva stále strategickým projektom. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský sa na rokovaní parlamentného hospodárskeho výboru jasne vyjadril, že jeho rezort bude projekt naďalej podporovať. „Podporujeme tento projekt. Strategickosť projektu v súvislosti so situáciou na Ukrajine vzrástla. Práce na projekte by bolo treba urýchliť,“ povedal T. Malatinský. Dnes je už jasné, že ropovod povedie cez intravilán mesta Bratislava. Aspoň šéf firmy Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorá má na starosti celý projekt, Robert Nemcsics nevidí inú možnosť, kadiaľ by mohol ropovod viesť.
Najskôr o päť rokov
Ropovod, ktorý spojí ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni, by mohol uzrieť svetlo sveta najskôr o päť rokov. Do dvoch rokov by mohol projekt získať stavebné povolenie a ďalšie tri roky sú potrebné na samotnú realizáciu. Či sa podarí získať stavebné povolenie do dvoch rokov, je však otázne. Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik totiž prítomných na hospodárskom výbore upozornil, že ak pôjde ropovod cez intravilán hlavného mesta, je potrebná zmena územného plánu. Mestské zastupiteľstvo však tomu nie je naklonené. „Naše stanovisko na trasu cez intravilán je zatiaľ negatívne. Zmena územného plánu v súvislosti s výstavbou ropovodu je v súčasnosti nepriechodná,“ povedal M. Ftáčnik.
Znova pracovné skupiny
Negatívny názor mestských či krajských poslancov a koniec koncov aj širokej verejnosti by mali zmeniť pracovné skupiny. Tie majú nájsť najlepšiu trasu pre ropovod cez mesto, a taktiež majú nájsť viac výhod ako nevýhod tohto projektu. Na vzniku odborných komisií sa dohodlo ministerstvo hospodárstva v spolupráci so spoločnosťou Bratislava-Schwechat Pipeline so zástupcami Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Pracovné skupiny sa vytvoria aj v spolupráci s niektorými organizáciami v pôsobnosti hlavného mesta. Jednou z nich je aj Bratislavská vodárenská spoločnosť. Aj zástupcovia aktivistov z OZ Nie ropovodu sa budú môcť zúčastňovať rokovaní komisií. „Diskusie v pracovných skupinách by sme chceli uzavrieť do pol roka,“ uviedol T. Malatinský. „Treba ešte všetko posúdiť a zhodnotiť,“ dodal M. Ftáčnik. Vláda by mala rozhodovať o ropovode niekedy koncom tohto roka.
Nevídaná zhoda poslancov
Poslanci parlamentného hospodárskeho výboru nemali s projektom výstavby ropovodu do rakúskeho Schwechatu problém. Tak vládni, ako aj opoziční poslanci, s ním súhlasili. Vládni poslanci za stranu Smer-SD by možno privítali ešte rýchlejšiu realizáciu tohto projektu. Poslanec Dušan Muňko (Smer-SD) totiž upozornil na politickú situáciu na Ukrajine. Podľa neho reálne hrozí, že dodávky ropy na Slovensko nám Ukrajina stopne. „Bude problém s ropou. Už teraz je neskoro. Prestaňme sa hrať na pracovné skupiny,“ zdôraznil Muňko. Zároveň kompetentným navrhol, aby sa celý projekt realizoval pod záštitou zákona o významných investíciách. Celý proces by sa tak zrýchlil. Minister hospodárstva však inštitút tohto zákona zatiaľ nechce využiť. „Uprednostňujem štandardné prerokovanie celého procesu. Pokiaľ by sa dalo som za to, aby sa celý proces prerokoval štandardne, ale všetko má svoje limity, keď ide o strategický záujem,“ reagoval na návrh poslanca D. Muňka minister T. Malatinský.
Karpatský koridor nevyhovuje
To, že ropovod pôjde cez Bratislavu, jednoznačne vyhlásil R. Nemcsics. Niekedy sa uvažovalo o takzvanom Karpatskom koridore, teda aby ropovod išiel popod Karpaty. Dnes je táto alternatíva už pasé. „Neuvažujeme o Karpatskom koridore najmä z ekonomického hľadiska. Bolo by to o sto kilometrov ropovodu viac oproti mestskému koridoru. Nie je výhodný ani z hľadiska ekologického. Sú tam omnoho väčšie riziká ako v prípade mestského koridoru,“ zdôvodnil R. Nemcsics.
Ropovod za milióny
Realizáciu projektu majú na starosti slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol, a rakúska firma OMV. Ropovod by mal stáť 75 až 125 mil. eur. Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Podľa ministra T. Malatinského je projekt samofinancovateľný. Návratnosť investície sa počíta na sedem až desať rokov.
Dodávky sú zatiaľ plynulé
Politická situácia medzi Ukrajinou a Ruskom je známa asi každému. Zatiaľ sa ich problémy nepremietli do toho, aby sa zastavili dodávky ropy alebo plynu. „Nie sú v súčasnosti v dodávkach a preprave ropy zaznamenaná žiadne odchýlky. Ropa je prepravovaná v súlade s platnými kontraktmi,“ konštatoval T. Malatinský s tým, že celú situáciu v súčasnej dobe kompetentní intenzívnejšie sledujú.
