Globálna ekonomika aktuálne prechádza obdobím omnoho výraznejších a komplexnejších zmien ako len dočasným prepadom cien ropy a ropných produktov.
Zmena produkčného modelu a modelu svetových dodávok ropy naštartovala zásadné transformačné procesy, ktoré budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou dlhotrvajúci charakter.
Cenu už riadi trh, OPEC stráca kontrolu
V nedávnej minulosti bolo správanie na trhoch podmienené očakávaniami, že akonáhle cena výrazným spôsobom poklesne, krajiny OPECu zareagujú znížením produkcie. Saudská Arábia zastávala v tomto procese úlohu najväčšieho, najaktívnejšieho a najflexibilnejšieho producenta ropy. Vďaka prístupu k najvýznamnejším v súčasnosti vyťažiteľným svetovým zásobám a možnosti flexibilnej produkcie, bola Saudská Arábia schopná vykrývať cenové prepady systematickým znižovaním produkcie tak, aby zabezpečila stabilizáciu cien a pripravila pôdu pre oživenie trhu. Krajina tiež prísne dodržiavala obmedzenia ťažby a flexibilne ich upravovala povedzme aj v prípade, že niektorý z členov OPECu, v záujme zvýšiť príjmy, dohodnuté limity nedodržiaval. Z plnenia tejto úlohy vyplynul pre Saudov jeden dôležitý poznatok – opätovné získanie trhového podielu nie je ani na trhu s ropou jednoduché. Tento fakt zvýrazňuje aj záplava netradičných zdrojov, vrátane ropy z bridlicových ložísk, ktoré si v čoraz väčších objemoch nachádzajú miesto na globálnom trhu. Vo svetle týchto skutočností vnieslo novembrové zasadnutie OPECu vo Viedni zmenu aj do vnútornej politiky kartelu – Saudská Arábia odmietla úlohu flexibilného producenta diktujúceho produkčnú výkonnosť kartelu. Za rozhodnutím krajiny tentokrát neriadiť objem produkcie stojí jednoduchá matematika: nestratiť trhový podiel na úkor zoskupenia. Za neochoty kartelovej jednotky dorovnávať odchýlku v produkcii a bez adekvátnej náhrady, ktorá buď nemá dostatočne flexibilný rezervoár suroviny alebo nemá záujem kontrolovať dynamiku na trhu, nedisponuje OPEC možnosťou kontrolovať svetovú produkciu v pôvodnom rozsahu. Aj z tohto dôvodu ceny ropy od júna 2014 poklesli už o viac ako polovicu. Zmena globálneho produkčného modelu teda predznačuje, že obnova cenovej stability a účinnej hospodárskej súťaže bude úlohou prirodzených trhových mechanizmov. Jedným z očakávaných dôsledkov nízkych cien ropy a konkurečného správania na trhu bude postupné zmrazovanie produkcie na ropných poliach s neekonomickou prevádzkou a taktiež pozastavienie rastu investícií do nových výrobných kapacít. Na druhej strane vzniknutá situácia podporí rast globálneho dopytu po tejto strategickej surovine.
Nové ekonomické impulzy
Na pozadí aktuálneho vývoja všetko nasvedčuje tomu, že svet speje k zmene. Zatiaľ čo vlády a podnikateľské subjekty vo svete očakávajú stabilizáciu cien energií, ekonomické správanie sa mení a očakávané sú aj trvalé zmeny organizácie a riadenia výroby a poskytovania služieb.
S poklesom nákladov v priemysle a iných oblastiach, kde výdavky na energie tvoria významnú položku, ako aj s klesajúcimi spotrebiteľskými výdavkami na pohonné hmoty a s uvoľnením väčšieho objemu prostriedkov pre nákup iných spotrebných statkov, zaznamenajú ekonomiky závislé na dovoze ropy významný nárast hrubého domáceho produktu. Táto zvýšená ekonomická aktivita môže v krátkodobom horizonte rozprúdiť prílev investícií do nových výrobných kapacít, technologií, povedie k zvýšeniu zamestnanosti a to všetko vďaka voľným likvidným prostriedkom, ktoré budú na trhu k dispozícii.
Hrozba nového politického napätia
Pravdepodobnosť pretrvania súčasného stavu sa znásobí, ak do tejto „ekonomickej matematiky” zahrnieme aj politický domino efekt, ktorý súčasná situácia spôsobuje. Nielenže znásobuje ekonomické problémy u tradičných producentov akými sú Rusko, Saudská Arábia, či krajiny Latinskej Ameriky, ale nižšie ceny obmedzujú aj politický vplyv týchto krajín na iné krajiny.
V posledných týždňoch sa napríklad vyskytli informácie, že za dohodou USA s Kubou a Čínou stoja obavy, že tradiční výrobcovia, ako Rusko, krajiny OPECu a krajiny Latinskej Ameriky by nedokázali pri súčasných cenách trvalo ekonomicky podporovať tieto ekonomiky tak efektívne ako Spojené štáty. V súvislosti s nízkymi cenami sa pozornosť upriamuje tiež na vývoj na africkom kontinente, kde môže cenový prepad spôsobiť rozdrobenie silných ťažiarenských skupín, decentralizáciu vplyvu a roznietenie ďalších konfliktov a extrémizmu. Rovnako je záujem analytikov zaostrený na úlohu dolára ako meny, v ktorej sú obchody s ropou denominované a tiež na súvislosti spájajúce súčasnú situáciu na ropných trhoch s rozhodnutím amerického Fed-u postupne utlmiť program kvantitatívneho uvoľňovania. Politické rozmery poklesu cien ropy budú teda celkom určite horúcou témou aj v roku 2015.
Šok, ktorý povedie k trvalým zmenám
Len málo odborníkov a investorov predpokladalo, že je možné, aby cena ropy poklesla takým výrazným tempom a v tak krátkom čase (medzi známe analýzy zaoberajúce sa rizikom poklesu cien ropy v aktuálnom období patria práce Davida Birda z Wall Street Journal, profesora Leonarda Maugeriho, profesora Mahmouda El-Gamala z Rice University, profesorky Amy Jaffe z kalifornskej univerzity v Davise, alebo odborníčky na medzinárodnú politiku Nazli Choucri z MIT). Keďze pád cien sa nezastavuje (6. januára 2015 sa cena ropy Brent, ktorej benchmark sa používa na ocenenie 66% svetovej ropnej produkcie, priblížila k psychologickej hodnote 50 USD), je možné predpokladať, že ide o jav, ktorý bude mať dlhodobejšie trvanie. Sprievodným javom nízkych cien ropy budú s najväčšou pravdepodobnosťou trvalé ekonomické, politické a geopolitické zmeny, ktoré by ešte v nedávnej minulosti boli považované za nemysliteľné a nereálne.
Jan Porvazník, spolupracovník ESI, výskumny pracovník na University of California v Berkeley, USA, kde sa zaoberá aplikovaným interdisciplinárnym výskumom v oblasti energetiky. Podieľa sa na projektoch ekologických a energeticky efektívnych riešení pre mestskú infraštruktúru, ako aj nastavením energetických a klimatických politík.
