Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu dodávajú hnedé uhlie do tepelnej elektrárne v Novákoch, zamestnávajú aj rumunských baníkov.
Slovenské baníctvo prežíva najmä vďaka takzvanému všeobecnému hospodárskemu záujmu. Na základe neho prikazuje Ministerstvo hospodárstva SR Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho vydobytého uhlia. Keďže pre elektrárne ide pri výrobe elektriny zo slovenského hnedého uhlia o nevýhodný biznis, musia to podporovať slovenskí spotrebitelia elektriny. Tí sa vo svojich faktúrach každoročne skladajú na podporu ťažby domáceho uhlia sumou zhruba 90 miliónov eur. Zatiaľ žiaden slovenský politik, ktorý mal, respektíve má vo svojich rukách moc, nemal odvahu spomínaný všeobecný hospodársky záujem zrušiť. Ak tak neurobia ani ďalšie vlády, tak výhľadovo by sme sa mali na slovenské baníctvo skladať až do roku 2035. Argument politikov je jednoduchý, ale jednoznačný. Zrušením podpory ťažby domáceho uhlia by podľa nich prišlo o prácu vyše štyri tisíc ľudí, potenciálnych voličov, pracujúcich v Hornonitrianskych baniach. Treba však dodať, že v slovenskom baníctve nepracujú len Slováci. Slovenskí spotrebitelia elektriny tak v platbách za svoje účty za elektrinu nepodporujú len slovenských baníkov, ale aj zahraničných.
Rumunskí a českí baníci
V skupine Hornonitrianske bane pracuje 4 200 zamestnancov. Priamo v akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza pracuje 3 458 zamestnancov, z toho 2 162 v podzemí. Ako uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa hornonitrianskych baní Adriana Siváková, vo firme taktiež pracuje 66 rumunských a štyria českí zamestnanci. Slovenská banská spoločnosť je s cudzincami pracujúcimi v ich firme spokojná. „Rumunskí baníci poznajú špecifiká baníckej práce, majú odborné predpoklady, skúsenosti a potrebnú prax v banskej prevádzke,“ dodala Siváková.
Chýba banícka škola
Hornonitrianske bane tvrdia, že na trhu práce sa len ťažko hľadajú noví slovenskí baníci. „V dôsledku útlmu baníctva začiatkom 90-tych rokov minulého storočia došlo k likvidácii baníckeho učňovského a stredného školstva. Stredné školstvo už absolventov v odbore baníctvo nevychováva a neponúka ich ani trh práce. Hoci úrady práce evidujú značné množstvo nezamestnaných, uchádzači o zamestnanie nemajú záujem o prácu v podzemí,“ uzavrela Siváková.
Väčšina uhlia ide do Novák
V minulom roku hornonitrianske bane z podzemia troch ťažobných úsekov, z baní Cigeľ, Handlová a Nováky, vyťažili viac ako 1,9 miliónov ton uhlia. Do tepelnej elektrárne v Novákoch smerovalo zo spomínaného vyťaženého uhlia vyše 1,7 milióna ton. Z tohto uhlia museli Slovenské elektrárne vyrobiť elektrinu, ktorá bola prednostne dodávaná do siete. V prvom polroku tohto roka sa firme podarilo vyťažiť takmer 960 tisíc ton uhlia, čo predstavuje 53 % z plánovanej ročnej produkcie. Ku koncu júna tohto roka baníci hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom na úrovni 972 tisíc eur. Minulý rok ukončila slovenská banská spoločnosť pri tržbách na úrovni 123 miliónov eur s čistým ziskom 964 tisíc eur.
