Zmluva Litvy s Gazpromom o dlhodobej dodávke plynu vyprší v decembri, a ak ruská spoločnosť neponúkne dobrú cenu, tak sa pobaltská krajina chce zamerať na dovoz LNG.
Litva chce znížiť dovoz plynu z Ruska po tom, čo otvorila terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG). Celkový dopyt po plyne pre vykurovanie biomasou klesá. Uviedol to v utorok litovský minister energetiky Rokas Masiulis. Pobaltská krajina stále rokuje s ruským Gazpromom a inými dodávateľmi vrátane firmy Cheniere Energy Inc z USA. „Ak dostaneme od Gazpromu dobrú cenu, tak zmluvu obnovíme a ak nie, tak sa úplne zameriame na LNG. Chceli by sme mať v systéme viac neruského plynu,“ povedal Masiulis na Medzinárodnom týždni energetiky v Singapure. Minister zároveň dodal, že zloženie plynu z USA je podobné zloženiu ruského plynu.
Zmluva Litvy s Gazpromom o dlhodobej dodávke plynu vyprší v decembri. Pobaltský štát stále nespotreboval množstvo plynu ekvivalentné ročnej až jeden a polročnej spotrebe, ktoré môže využiť v budúcom roku. Navyše litovská firma Litoil, zameraná na dovoz LNG, plánuje v rámci päťročnej dohody so spoločnosťou Statoil doviezť z Nórska 540 mil. metrov kubických plynu.
Pritom by mala spotreba plynu v roku 2016 podľa očakávaní klesnúť na 2 až 2,5 mld. metrov kubických, a teda sa znížiť minimálne o tretinu v porovnaní s rokom 2014. Príčinou poklesu je nárast využívania biomasy. Produkcia tepla z biomasy je aj napriek poklesu ceny fosílnych palív o 30 % lacnejšia ako zemný plyn, a preto biomasa momentálne tvorí 70 % v teplárenstve, dodal minister energetiky.
Maximálna dovozná kapacita terminálu na skvapalnený zemný plyn, ktorý otvorila Litva v minulom roku, je až 4 mld. metrov kubických. Toto množstvo plynu by na 80 % pokrylo spotrebu troch pobaltských štátov – Litvy, Lotyšska a Estónska.
