Je otázne, či projekt ďalšej atómovej elektrárne na Slovensku bude mať aj po najbližších parlamentných voľbách politickú podporu. Vyjadrenie politických strán na margo tohto projektu možno totiž označiť za minimálne opatrné.
Slovensko by malo v súčasnosti stále pracovať na projekte novej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, ktorú ovládajú štát prostredníctvom Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti Slovenska a česká spoločnosť ČEZ, v súčasnosti pracuje na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Ide o dlhodobý projekt, keďže aktuálne sa počíta s tým, že nová atómka v Bohuniciach by mohla začať vyrábať elektrinu až niekedy v roku 2030. Otázne však je, či tento projekt bude mať aj po najbližších parlamentných voľbách politickú podporu. Vyjadrenie politických strán na margo tohto projektu možno totiž označiť minimálne za opatrné.
Smer-SD: Prioritou sú Mochovce
Jasné „áno“ projektu výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach nezaznelo ani od najsilnejšej politickej strany, ktorá celý projekt pred zhruba siedmimi rokmi počas svojho vládnutia rozbehla. Strana Smer-SD si chce najprv počkať na vyjadrenie ministerstva životného prostredia v rámci procesu EIA. „Aktuálnou prioritou v tejto oblasti je dostavba dvoch blokov Atómovej elektrárne Mochovce. Projekt nového jadrového zdroja v Bohuniciach je vecou budúcnosti, v súčasnosti je v legislatívnom procese a posudzujú sa vplyvy na životné prostredie, pričom záverečné stanovisko dá Ministerstvo životného prostredia. Podľa toho sa bude ďalej postupovať,“ povedala pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová. Podľa strany SNS by sa taktiež najprv mala vyriešiť otázka dostavby mochoveckých blokov. „Téma výstavby nového jadrového zdroja v Bohuniciach má podľa nás zmysel až po hĺbkovom audite a definitívnom doriešení problémov s katastrofálne riadenou dostavbou v Mochovciach,“ doplnila tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková.
Projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach získal od Ministerstva hospodárstva SR osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Bez tohto osvedčenia nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja či infraštruktúry. Nová atómová elektráreň bude mať pravdepodobne výkon od 1 200 až do 2 400 megawattov. Nová atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá by mala nahradiť dva jadrové bloky v súčasnosti odstavovanej elektrárne V1, by mohla byť pripravená vyrábať elektrinu v roku 2030. Podľa pôvodných plánov by mala nová jadrová elektráreň stáť od 4 do 6 miliárd eur.
Viac o projekte sa dočítate aj v našich správach:
Strana Radoslava Prochádzku SIEŤ nevidí dôvod na to, aby sa na Slovensku stavala ďalšia jadrová elektráreň. „Vzhľadom k vyváženej bilancii elektrickej energie na Slovensku a po prípadnom prifázovaní tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce do siete to v tejto chvíli považujeme za neefektívne,“ uviedla hovorkyňa strany SIEŤ Karolína Ducká. Podobný názor má aj strana Most-Híd. „Slovensko by sa malo sústrediť predovšetkým na dobudovanie tretieho a štvrtého bloku jadrových reaktorov v Mochovciach, ktoré už dnes meškajú. Podľa nás nie je potrebné začínať s ďalším veľmi nákladným projektom v Jaslovských Bohuniaciah, keďže to Slovensko nepotrebuje,“ dodal hovorca Most-Híd Matej Kováč.
Liberáli: Iba ak súkromný investor
Podľa energetického tímlídra strany Sloboda a Solidarita (SaS) Karola Galeka po dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach nastane na Slovensku situácia, kedy výrazne viac elektriny vyrobíme, ako spotrebujeme. „Rozhodne tento projekt nebudeme podporovať,“ zdôraznil Galek, ktorý si však vie predstaviť, že by mohol projekt realizovať súkromný investor. „Ak sa nájde súkromný investor, ktorý po splnení všetkých bezpečnostných, technologických, ako aj ekologických podmienok bude ochotný investovať do výstavby, nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach a pokiaľ bude ochotný výstavbu ako aj prevádzku realizovať bez akejkoľvek finančnej podpory štátu, či garancií výkupu elektriny, dôvod na kladenie prekážok nevidím,“ konštatoval Galek. Prekážky súkromnému investorovi by nekládlo ani KDH, ktoré taktiež nesúhlasí s aktívnym štátom v takomto projekte. „Štát by nemal akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, vstupovať do nových projektov výstavby jadrových elektrárni. To neznamená, že ak súkromný investor splní všetky náročné podmienky pre výstavbu takéhoto zdroja, že mu nesmie udeliť potrebné licencie v súlade s našou a európskou legislatívou a tiež v súlade s medzinárodnými dohodami,“ uzavrel podpredseda KDH Ján Hudacký.
Politická podpora jadru
Všetky politické strany majú v prípade úspechu v budúcoročných marcových parlamentných voľbách záujem aspoň na zachovaní súčasnej podpory jadrovej energetike na Slovensku. Niektoré chcú dokonca jej rozvoj podporovať. „V prípade našej účasti na budúcej vláde bude podpora jadrovej energetiky ako strategického záujmu Slovenska určite pokračovať,“ uviedla Končalová zo strany Smer-SD. „Považujeme jadrové zdroje za významnú zložku energetického mixu Slovenska. Jadrová energetika má na Slovensku dlhú tradíciu a veľmi dobrú výkonnosť pričom existujúce bloky jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach sa v ostatných rokoch udržujú na svetovej špičke v oblasti prevádzkových a bezpečnostných ukazovateľov podľa Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární,“ dodala Ducká zo strany SIEŤ. Strana Most-Híd nevidí už väčší priestor na podporu jadra, považuje nastavenie súčasného stavu za dostatočné. Podľa SNS jadrová energetika reprezentuje kľúčový zdroj v rámci energetického mixu. Ján Hudacký z KDH je presvedčený, že jadrová energetika je významnou súčasťou energetického mixu na Slovensku a minimálne v strednodobom horizonte ňou aj určite ostane. „Zo žiadneho ohľadu v strane Sloboda a Solidarita nevidíme dôvod na nejakú výnimočnú podporu jadra, presahujúcu v súčasnosti nastavený rámec. Skôr naopak, na mieste je v tomto prípade otvorenie otázky pre jej obmedzenia zo strany štátu,“ uzavrel Galek z SaS.
Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme aj politické strany OĽaNO, NOVA, SMK, SKOK, SDKÚ-DS a Šanca. Odpovede od týchto strán sme však doposiaľ neobdržali.
