Zrušenie teplárenského nevoľníctva mali strany SaS aj OĽaNO vo svojich volebných programoch a je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ministerstvo hospodárstva sa preto nevzdáva. „V rámci následných stretnutí bolo premiérovi predložených viacero porovnaní, čísel a vysvetlení, pričom táto tému bude ešte predmetom ďalších rokovaní,“ dodal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
Minulý rok bol pritom pre teplárenské podniky v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Zvolene a v Žiline hospodársky výsledok pred zdanením strata na úrovni 7 mil. eur.
Podľa informácií portálu vEnergetike.sk, Ministerstvo hospodárstva SR už síce vypracovalo teplárenskú novelu, vďaka ktorej by už nemali veľkí teplári mať možnosť zúčastniť sa stavebného konania pri plánovanej výstavbe domovej kotolne, koaličná rada však nateraz novelu neschválila.
Poslanci za OĽaNO a SaS podali návrh na ÚS SR, aby preskúmal ústavnosť zákona o tepelnej energetike po tom, ako sa opakovane nepodarilo v parlamente schváliť novelu tohto zákona. Cieľom novely bolo „okresať“ postavenie veľkých teplární v stavebnom konaní pri výstavbe domových kotolní. Predkladatelia navrhovali, aby veľkí výrobcovia tepla nemali právomoc zúčastniť sa na stavebnom konaní a nemohli vydávať záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe domovej kotolne.
Najdrahšie teplo mali domácnosti v Košickom a Bratislavskom kraji. Priemerná cena tepla bola na Slovensku v minulom roku 0,0824 eura za kilowatthodinu.
Teplárenské podniky v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Zvolene a v Žiline chce dostať do zisku a približne 250 tisíc domácnostiam v horizonte jedného až dvoch rokov zastabilizovať ceny tepla.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR vyhlásilo výzvu, vďaka ktorej môžu občania, ktorí zatepľujú alebo pripravujú zateplenie svojho rodinného domu staršieho ako 10 rokov, žiadať o dotáciu vo výške maximálne 8 800 eur.
Projekt podľa inšpektorov NKÚ negarantuje školám žiadne energetické úspory a nemotivuje ich k šetreniu. Školy ani kraj nevedeli overiť výšku dosiahnutých úspor.
V Európskej únii v roku 2018 pochádzalo v priemere 21 % energie na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko za priemerom zaostáva o polovicu.