Ministerstvo hospodárstva SR (MH) dostalo k svojej koncepcii inštalovania inteligentných meracích systémov na Slovensku viacero výhrad. V rámci pripomienkového konania odborná ako aj laická verejnosť vzniesla viac ako stovku pripomienok, pričom necelých štyridsať pripomienok malo charakter zásadných. Rezort hospodárstva predpokladá, že do roku 2020 by malo byť na Slovensku nainštalovaných 600 tisíc inteligentných meradiel. „Cieľom je zaviesť inteligentné meracie systémy pre minimálne 80 % všetkých odberateľov elektriny pripojených na regionálnu alebo miestu distribučnú sústavu na nízkej napäťovej úrovni so spotrebou rovnou alebo väčšou ako štyri megawatthodiny za rok,“ uviedlo ministerstvo.
Zamestnávateľom združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa napríklad nepozdáva plánované tempo inštalovania inteligentných meradiel. „Pomalé zavádzanie systému znamená, že distribučné spoločnosti budú musieť udržiavať dlhodobo paralelne dva systémy, riadiť starý aj nový systém, čo zvýši celkové náklady a ohrozí efektivitu a samotné prínosy zo zavedenia meračov,“ myslí si RÚZ, v ktorej sú zastúpené aj viaceré významné energetické spoločnosti pôsobiace na Slovensku.
Inštalácia 600 tisíc inteligentných meracích systémov by si mala vyžiadať podľa analýzy ministerstva hospodárstva viac ako 90 mil. eur, z toho investičné náklady predstavujú 68 mil. eur a prevádzkové náklady zvyšných zhruba 22 mil. eur. Inteligentné meradlá by mali po ich inštalácii priniesť ročný výnos necelých 22 mil. eur. Zamestnávatelia z RÚZ však týmto číslam neveria. „Podľa nášho názoru, tieto čísla nie sú ničím podložené a sú v protiklade s príkladmi zo sveta,“ uviedla RÚZ. Zamestnávatelia upozornili, že pri implementácii inteligentných meradiel by nemalo ministerstvo zabudnúť využiť služby odborníkov, ktoré takéto systémy už zavádzali. „Odporúčame hľadať spôsob, ako ich do vypracovania návrhu zapojiť. Je to jedinečná príležitosť ako zlepšiť fungovanie celého systému a pomôcť odberateľom na Slovensku. Ak sa využije nedostatočne, jej efekt bude opačný,“ konštatovala RÚZ.
Inteligentné meradlá sa budú postupne inštalovať koncovým odberateľom podľa veľkosti ich ročnej spotreby. „Cieľom je nasadzovanie meradiel postupne od vyšších úrovní ročnej spotreby,“ uviedlo ministerstvo. Zavádzanie inteligentných meradiel by malo byť rozdelené do dvoch implementačných fáz. V prvej fáze, ktorá by mala byť ukončená do februára 2015, sa namontuje zhruba šesť tisíc meradiel. Na tých sa bude testovať ich prevádzka. Počas druhej fázy sa budú meradlá inštalovať plošne.
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský už menoval riadiaci výbor pre prípravu a realizáciu projektu zavádzania inteligentných meracích systémov. Výbor je zložený zo zástupcov štátnych orgánov a kľúčových účastníkov trhu. Rezort hospodárstva má v blízkej budúcnosti vydať vyhlášku, na základe ktorej sa stanovia požiadavky na minimálne technické parametre inteligentných meradiel, cieľové segmenty koncových odberateľov elektriny pre ich zavedenie, požiadavky na dátové prenosy, spôsob prístupu a poskytovania údajov z inteligentných meradiel účastníkom trhu, či lehoty na ich zavedenie pre jednotlivé kategórie odberateľov.
Inteligentný merací systém je súbor zariadení zložený z určeného meradla a ďalších technických prostriedkov, ktorý umožňuje zber, spracovanie a prenos nameraných údajov o výrobe alebo spotrebe elektriny, ako aj poskytovanie týchto údajov účastníkom trhu. Ide o elektronický systém, ktorý je schopný merať spotrebu energie a pridávať k tomu viac informácií ako konvenčné meradlo, a ktorý je schopný vysielať a prijímať dáta s využitím niektorej formy elektronickej komunikácie. „Koncový odberateľ elektriny sa na základe informácií z inteligentného meracieho systému o priebehu svojej dennej spotreby môže rozhodovať o efektívnom využití elektriny počas dňa,“ konštatoval rezort hospodárstva.
