Znižovanie objemu obchodu v energetike s Ruskom je príležitosťou pre Európsku úniu vybudovať odolnejšiu oblasť energetiky a urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie, kde je to možné.
Avšak znamená to aj reštrukturalizáciu medzinárodnej ekonomiky, kedy budú presmerované obrovské toky energetických surovín z Európy do Číny a Indie. V oblasti plynu táto reštrukturalizácia bude ešte nejaký čas trvať, nakoľko ropovod Sila Sibíri 1 bol len nedávno uvedený do prevádzky, pričom ešte nie je plne vyťažený.
Plné vyťaženie má prísť postupne a preto správy o 60 % náraste ruských dodávok plynu do Číny nemajú kontext v ruskej invázii na Ukrajinu, ale sú zmluvne dohodnuté v dlhodobom bilaterálnom kontrakte. Ten predpokladá medzi rokmi nárast dodávok plynu z päť miliárd m3 roku 2019 na 38 miliárd m3 do roku 2025.
Nové potrubia by mali stáť do roku 2030
V oblasti energetiky môže veľký posun spôsobiť budovanie ďalšej ruskej infraštruktúry smerom do Ázie. Na dnešný deň evidujeme kontrakt na vybudovanie nového systému potrubí Sila Sibíri 2, ktorý povedie priamo z polostrova Jamal- hlavného zdroja ruského zemného plynu pre Európu.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Nové potrubia by mali stáť do roku 2030, pričom by mali byť zamerané na uspokojenie rastúcej spotreby plynu v Číne, ktorá má podľa najnovších dát zdvojnásobiť svoju spotrebu zemného plynu do z 330 miliárd m3 na vyše 600 miliárd m3 roku 2035 a to najmä v dôsledku odstavovania uhlia ako zdroja energie.
Diverzifikácia európskeho energetického trhu jednoznačne prispeje k odolnosti nášho trhu, či už geopoliticky, alebo ekonomicky.
V porovnaní s Európou konzumujúcou cca 400 miliárd m3 ročne, sa čínska spotreba môže stať rozhodujúcou dynamikou na medzinárodných trhoch s energiami. Avšak v tomto bode si treba uvedomiť aj množstvo importované do EÚ. Rusko má kapacity na import cca 200 miliárd m3 ročne, čo je viac ako polovica spotreby EÚ 27. Kým do Číny hovoríme o cca 50 miliárd m3, prípadne 100 miliárd m3 do roku 2030 po dostavbe novej sústavy.
Najnovšia stratégia REpowerEU
Preto energetická vzájomná závislosť ešte nejakú dobu ostane, či už to bude jednostranná závislosť na európskych odberoch z Ruska, alebo vzájomná závislosť v dôsledku absencie záložných zdrojov energie na Európskom kontinente.
Tieto otázky sa snaží riešiť aj najnovšia stratégia REpowerEU, ktorá má ambíciu nie len znížiť závislosť od fosílnych palív z Ruska, ale od fosílnych palív celkovo. Diverzifikácia európskeho energetického trhu jednoznačne prispeje k odolnosti nášho trhu, či už geopoliticky, alebo ekonomicky.
Slovensko tiež v danej problematike nezaváhalo a začalo diverzifikovať svoje energetické portfólio. A tak to, čo sa pred pár týždňami ešte zdalo ako veľmi ťažko predstaviteľnou realitou, je dnes materializujúcim sa skutkom.
Jednoznačne ide o pozitívne správy pre našu energetickú, ale i ekonomickú odolnosť. Kde však musíme byť opatrní, sú ceny vstupov do výroby. Už dnes hlásia fabriky problémy s výrobou a tieto problémy sa budú časom stupňovať.
Najväčší problém
Práve tu narážame na najväčší problém, ktorý nerieši ani REpowerEU, či lídri EÚ- tým je samotný fakt, že energetické suroviny sú naďalej obchodované na burze ako bežné komodity a ich ceny reguluje trhová logika. Naopak v minulosti boli považované za strategický statok a obchodovalo sa s nimi len prostredníctvom bilaterálnych kontraktov.
Tieto kontrakty fixovali cenu komodít, čím zamedzovali špekuláciám podobným tým, ktoré robili ruské firmy koncom roka 2021, kedy začali vyprázdňovať zásobníky s plynom v Európe, čím vytvorili paniku na trhoch a vyhnali ceny energií na rekordné maximá.
Inými slovami, nevyhnutnosť vrátiť sa k nakladaniu s energiami ako s strategickými surovinami v podmienkach regulovaných cien a tvorby strategických zásob je jedným z hlavných geoekonomických dôsledkov vojny na Ukrajine.
Pokiaľ sa v energetickej reštrukturalizácii len zameriame na zmenu komodít, ktoré potrebujeme na výrobu elektriny, či tepla. Tak skôr či neskôr budeme svedkami ďalších podobných šokov, ktoré už pre EÚ nemusia dopadnúť „len“ dvojcifernou infláciou a „zopár“ skrachovanými spoločnosťami, ale môžu mať hlboké dôsledky na ekonomickú kondíciu celého bloku, tým pádom jeho globálnu pozíciu ale aj domácu politickú stabilitu.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
