Podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe by mal do roku 2030 dosiahnuť aspoň 32 %.
Európsky parlament (EP) chce zvýšiť energetickú účinnosť aj podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Informoval o tom v tlačovej správe. Poslanci EP v utorok schválili nový záväzný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Do roku 2030 by sa tak energetická účinnosť v EÚ mala zvýšiť o 32,5 %. Podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe by mal v rovnakom čase dosiahnuť aspoň 32 %. Oba ciele by mali byť v roku 2023 prehodnotené, pokiaľ by sa však mali meniť, tak len smerom nahor, znížiť sa nemôžu.
Poslanci očakávajú, že efektívnejšie využívanie energie ušetrí domácnostiam peniaze, zníži závislosť únie na externých dodávateľoch ropy a zemného plynu, zvýši kvalitu miestneho ovzdušia a zlepší ochranu životného prostredia.
Nové pravidlá po prvýkrát zaviažu členské štáty k prijatiu samostatných opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ktoré budú zamerané na pomoc domácnostiam postihnutým energetickou chudobou. Občanom tiež umožnia za účelom vlastnej spotreby vyrábať a uskladňovať energiu z obnoviteľných zdrojov a v prípade prebytku ju aj predávať.
EP chce podporiť aj prechod na biopalivá druhej generácie. Tie môžu podľa poslancov zohrávať významnú úlohu pri znižovaní uhlíkovej stopy v sektore dopravy. Na základe novej legislatívy by aspoň 14 % paliva využívaného v doprave malo do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov.
Produkcia biopalív prvej generácie je však spojená s vysokým rizikom takzvanej nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC), teda konverzie pôdy, na ktorej nedochádzalo ku kultivácii plodín – napríklad pozemkov s trávnatými porastmi či lesmi, na pôdu využívanú na produkciu potravín. Využívanie biopalív prvej generácie sa preto od roku 2030 nebude považovať za súčasť úsilia o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
V rámci kalkulácie dosahovania týchto cieľov bude príspevok prvej generácie biopalív od roku 2019 postupne znižovaný a v roku 2030 dosiahne nulovú úroveň.
Každý členský štát má predstaviť do 31. decembra 2019 prvý desaťročný integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy, ktorý bude obsahovať vnútroštátne ciele, príspevky, ako aj politiky a opatrenia zamerané na ich dosiahnutie. Takého plány by členské štáty mali vypracovať každých desať rokov.
Po schválení Európskym parlamentom musí nové právne normy formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpia dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
