Veľká časť úradov, škôl a nemocníc na Slovensku je stále v pôvodnom stave. Aby bolo možné dosiahnuť požadovanú obnovu verejných budov v rozsahu aspoň 3% ročne, musí fungovať kontinuálne vzdelávanie a byť dostupné financovanie. Cieľom, aj vďaka novej legislatíve, by mala byť rekonštrukcia väčšieho množstva budov, pri ktorej je energetická efektívnosť riešenia jednou z najvýznamnejších priorít.
Obnova verejných aj súkromných budov na Slovensku a znižovanie ich energetickej náročnosti stále zaostáva aj napriek tomu, že existujú riešenia aj spoločnosti, ktoré tento problém vedia pomôcť vyriešiť. Problémom doterajších riešení (založených predovšetkým na financovaní z európskych fondov) je dôraz na dostupnosť sociálnej, vzdelávacej a zdravotníckej infraštruktúry bez jednoznačných požiadaviek na energetickú efektívnosť. Našťastie, vďaka novej legislatíve sa môžu veci pohnúť vpred.
„Za posledné dva roky nastal posun, či už vo verejnom, ale aj súkromnom sektore. Manažéri a správcovia budov sa už nepozerajú len na to, či budova spĺňa svoje základné funkcie, ale aj koľko energie spotrebúva a či spĺňa aj ďalšie vyššie štandardy,“ konštatuje Marcel Lauko, predseda Správnej rady asociácie poskytovateľov energetických služieb APES-SK.
Rozpočtovo neutrálne riešenie obnovy verejných budov
Garantovaná energetická služba (GES) je rozpočtovo neutrálna operácia. Peniaze, ktoré by sa normálne použili na úhradu za energie sa použijú na splácanie investície, ktorá vedie k úsporám energie. Vzhľadom na to, že Slovensko je prvá krajina v rámci Európskej únie, ktorá má pripravenú legislatívu podľa nových pravidiel Eurostat-u, je možné začať s prípravou nových projektov GES bez dopadu na verejný dlh a tým optimalizovať financovanie rekonštrukcií verejných budov.
„Z hľadiska bilancie rozpočtu je toto riešenie neutrálne a dáva zmysel ho vyňať z verejného dlhu, pretože nezvyšuje nároky na dlhovú službu. Usmernenie Eurostat-u zintenzívnilo diskusiu o tom, ako rekonštruovať verejné budovy na Slovensku, a že existuje nástroj, ktorý umožní znížiť nároky na verejné rozpočty. Čo znamená nižšiu potrebu verejných zdrojov s možnosťou využiť súkromné,“ vysvetľuje M. Lauko.
Zníženie energetickej náročnosti si vyžaduje komplexné rekonštrukcie
Cieľom je podporiť nielen znižovanie energetickej náročnosti budov, ale aj kvalitu ich vnútorného prostredia. Prehliadame, že ľudia v mestách trávia zhruba 90% času v budovách a lepšie to nebude ani v budúcnosti. Preto potrebujeme myslieť aj na to, ako sa v nich cítime a či neohrozujú naše zdravie. Rekonštrukcia budov by sa tak mala venovať jednak stavebnej časti, teda oprave a zatepleniu, rekonštrukcii existujúcich technických zariadení, ktoré môžu priniesť skvalitnenie vnútorného prostredia v podobe dobrého vetrania, ale aj lacnejšieho kúrenia. Rovnako dôležité je inštalovať nové technológie, ktoré spĺňajú štandardy 21. storočia.
Komplexná rekonštrukcia by mala zahŕňať kombináciu viacerých opatrení zameraných na maximálne využitie potenciálu energetických úspor tak, aby dosiahla energetický certifikát A0 až A1, bola environmentálne bezpečná, znižovala hluk aj vizuálny smog a bola pripravená zvládnuť klimatické zmeny.
„Ceníme si snahu vlastníkov a manažérov budov a zariadení, ktorí majú záujem na znížení záťaže na životné prostredie a nákladov za prevádzku. Takéto projekty predstavujú inšpiratívne príklady pre ďalších a zároveň pomáhajú vzdelávať a dokazujú, čo všetko je možné aj v našich podmienkach. Aj preto ich snahu oceňujeme už tretím ročníkom súťaže EFEKTIA,“ uzatvára Marcel Lauko a dodáva, že do tohto ročníka sa prihlásilo takmer 15 projektov verejného aj súkromného sektora.
