Černyšov: Nikto nebude cez zimu mrznúť (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tento článok pre vás načítala AI.

Počas nasledujúcej zimy nikto v Európe nebude mrznúť. V rozhovore pre portál SITA Energetika to uviedol Oleksij Černyšov, šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz. Okrem iného prezradil, že ako to bude vyzerať po novom roku, kedy končí tranzitná zmluva plynu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Spoločnosť Naftogaz sa pod jeho vedením pripravuje na to, že sa Ukrajina o niekoľko rokov stane vývozcom vlastného vyťaženého plynu do západnej Európy. Černyšov potvrdil záujem o pokračovanie dobrých dlhodobých vzťahov so Slovenskom, a to nielen v energetike.

Šéf ukrajinskej spoločnosti nám priblížil prvé hodiny a dni po vojenskom napadnutí jeho krajiny Ruskom. Černyšov nám poskytol rozhovor po stretnutí so slovenskými vládnymi predstaviteľmi a predstaviteľmi slovenských energetických firiem.

Prvýkrát v Bratislave?

Verte, či nie, som tu prvýkrát a veľmi sa mi tu páči. Za posledných 24 hodín sme strávili veľa času s vašim politickým vedením a energetickými spoločnosťami. Myslím si, že sme sa stretli s väčšinou všetkých spoločností, ktoré pôsobia v oblasti ropy a plynu, ako sú Slovenský plynárenský priemysel (SPP), Eustream či Transpetrol. Tie, ktoré „vedú“ trh a skutočne prinášajú udržateľnosť energie do tejto krajiny.

Ukrajina a Slovensko sú dlhodobými partnermi v energetických témach. Je to zrejmé, pretože pokiaľ ide o tok, Slovensko je na jeho západnej strane a určité objemy tranzitovanej ropy a plynu idú cez Slovensko a mimochodom aj na Slovensko. Naša dlhodobá spolupráca vydláždila cestu k dôvere a k pomerne významným celoživotným vzťahom.

Predtým, ako prejdeme k stretnutiam, ktoré ste tu mali a k ďalším témam, môžete mi povedať niečo o sebe? Máte bohatú podnikateľskú históriu, teraz ste predseda predstavenstva. Ako sa človek stane predsedom predstavenstva v plynárenskej spoločnosti?

Mám 47 rokov, väčšinu života som strávil v obchode a podnikaní a pred piatimi rokmi som vstúpil do politického tímu a začal politickú kariéru. Bol som gubernátorom Kyjevskej oblasti, nedávno som bol vymenovaný za člena ukrajinskej vlády.

Tri roky pracujem ako minister regionálneho rozvoja a pred dvoma rokmi som bol vymenovaný za generálneho riaditeľa skupiny Naftogaz, ktorá je v konečnom dôsledku najväčšou štátnou a celkovo najväčšou skupinou na Ukrajine. V skutočnosti zamestnáva viac ako 100-tisíc zamestnancov a robí všetko v oblasti ropy a plynu, počnúc ťažbou, prepravou, skladovaním, rafináciou, dodávkami, distribúciou a všetkým, čo si len viete predstaviť.

Táto spoločnosť je veľmi dôležitá. Až 10 percent ukrajinských daní platí Naftogaz, čo je dosť významná časť. Tento rok máme v úmysle zaplatiť do ukrajinského rozpočtu na daniach sumu blízku k dva aj pol miliardám eur. To prináša určitú zodpovednosť za chod tejto skupiny.

Samozrejme, máme aj medzinárodné kontrakty, aj so slovenskými spoločnosťami a som presvedčený, že nás čaká veľmi zaujímavá spoločná budúcnosť.

CHERNYSHOV: Rozhovor pre agentúru SITA
Generálny riaditeľ Naftogazu Oleksij Černyšov počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál SITA Energetika. Foto: SITA/Milan Illík.

Nastúpili ste ako CEO do podniku, ktorý bol kedysi veľmi „predvídateľný“. Do funkcie ste prišli v období priamo uprostred vojny. Takže verím, že vaša každodenná agenda je ďaleko odlišná od predvojnového generálneho riaditeľa tejto spoločnosti. Môžete mi povedať, aký bol váš prvý deň a aká je celková atmosféra v spoločnosti?

Samozrejme, že fungovanie počas vojny a vojnového hospodárstva sa líši od mierových časov, keď sa všetci sústreďujú na rozvoj a efektívnosť. Počas vojny je vašou hlavnou úlohou, bez ohľadu na vašu pozíciu, či už politickú alebo obchodnú, prežiť a zvíťaziť.

Keď som nastupoval, bol začiatok zimy a my sme mali veľa výziev, ceny plynu v Európe boli extrémne, aj presahujúce 1000 dolárov. Zaznamenali sme aj nedostatok plynu v našich zásobách a spoločnosť bola v platobnej neschopnosti.

Boli tu určité výzvy a našťastie sme ich všetky „prešli“. Rozhodli sme sa, že aj napriek vojne by sme mali zvýšiť ťažbu plynu na Ukrajine. Povedali sme si, že by sme mali vyvážiť našu spotrebu s našou produkciou. Mali by sme urobiť všetko preto, aby sme uspokojili potreby Ukrajincov.

Samozrejme, že sme výrazne investovali do rozvoja nových ťažobných vrtov, a to tak z hľadiska nášho personálneho úsilia, technológií, ako aj kapitálových výdavkov. Urobili sme rekordný počet nových vrtov, nových technológií a pridali sme Ukrajine určitý objem produkcie plynu. To nám umožnilo, aby sme boli na budúcu zimu sebestační.

Nemáte žiadny ruský plyn, ktorý by sa spotrebováva?

Od roku 2014 sme prestali dovážať ruský plyn. V rokoch 2014 až 2022 Ukrajina dovážala európsky plyn. História tohto plynu môže byť samozrejme iná, ale bol to európsky plyn a to, čo sa stalo v zime 2024 a čo máme v úmysle urobiť aj v roku 2025, je, že nedovážame nič.

Vďaka tomu je Ukrajina v oblasti plynu nezávislá a plánujeme postupne zvyšovať jeho ťažbu, aby sme sa v niektorých rokoch stali čistým „prispievateľom“ do Európy. To je môj sen. Na Ukrajine máme veľké zdroje a zásoby zemného plynu.

V 70. rokoch minulého storočia Ukrajina ťažila 75 miliárd kubických metrov plynu. V 60. a 70. rokoch sme tento plyn skutočne posielali do Moskvy a Minska. Samozrejme, strategicky Rusi určitým spôsobom pripravili Ukrajincov o možnosť rozvíjať obchod s plynom a ťažbu plynu vlastne mali na háku.

Všetci vieme, že lacný plyn má svoju cenu. Ukrajina to pochopila pred 10 rokmi a viac to chápeme teraz. A to by bol môj odkaz aj pre vašu krajinu. Lacný plyn má svoju cenu. Niekedy je táto cena spojená s vašou nezávislosťou a suverenitou. Takže spôsob, akým dosahujeme energetickú nezávislosť v oblasti plynu, je pre nás veľmi dôležitý a okrem toho budeme postupne zvyšovať ťažbu plynu.

Ukrajina v určitom momente po skončení vojny určite zavedie liberalizáciu trhu. Teraz máme regulované ceny. Mali ste ju aj na Slovensku. Keď sa trh liberalizuje, energetická efektívnosť rastie a spotreba postupne klesá. A tým sa uvoľní trochu viac plynu, ktorý sa môže vyvážať.

Zvýšenie produkcie aj energetickej účinnosti by viedlo k tomu, že Ukrajina by sa o niekoľko rokov, nehovorím, že hneď, ale o niekoľko rokov, stala čistým „prispievateľom“ do Európy. To je náš strategický plán na jeho vrchole.

Samozrejme, pýtali ste sa na vojnu, na život počas vojny. Je to ťažké, ale my sme sa rozhodli brániť našu krajinu. Urobili sme rozhodnutie postaviť sa proti tejto agresii a budeme to robiť až do konca. V rámci vedenia prezidenta Zelenského, ktorý vlastným príkladom ukázal, ako má „vodca“ chrániť krajinu. Národ je zjednotený okolo tejto myšlienky a ideme ďalej.

CHERNYSHOV: Rozhovor pre agentúru SITA
Sprava: Generálny riaditeľ Naftogazu Oleksij Černyšov a Igor Grošaft počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál SITA Energetika. Foto: SITA/Milan Illík.

Takže každý deň sú to zlé správy?

Nie každý deň, ale každú sekundu, môže to byť každý druhý deň, napríklad aj podvečer, jednoducho počas celých 24 hodín.

Máme množstvo obetí, niekoľko mŕtvych aj z radov našich zamestnancov. Naši ľudia stoja pevne a bránia túto krajinu v prvej línii, bránia vrty, zásobníky aj rafinérie. Vážim si našich zamestnancov, ktorí vykonávajú túto hrdinskú prácu.

Máme jeden z našich subjektov, ktorý je zodpovedný za dodávku plynu do domácností. Samozrejme, v oblastiach priľahlých k frontovej línii sú tieto územia a obce napadnuté delostrelectvom. A väčšina delostreleckých striel, poškodzuje sieť a tí ľudia, oni robia opravárenské práce každý deň pod strelami a riskujú. Niekedy sú zranení, ale robia to ďalej, pretože ľudia veria v Ukrajinu, veria v budúcnosť a budú bojovať.

Život je počas vojny iný. Vaše rozhodovanie je priame, vašou úlohou je byť naďalej operatívny a tiež získať viac zdrojov. Našou úlohou počas vojny je zvýšiť ťažbu ropy aj plynu a našťastie to robíme a budeme v tom pokračovať.

K plynu sa ešte dostaneme čoskoro, ale rád by som sa ešte vrátil trochu späť. Aký bol pre vás prvý deň vojny?

Jasne si pamätám na ten deň. Zobudili sme sa v našom rodinnom dome medzi štvrtou a piatou ráno, bolo počuť výbuchy. Mal som telefonát s predsedom vlády. Ako som už uviedol, bol som ministrom regionálneho rozvoja. Diskutovali sme o určitých krokoch s cieľom kumulovať a aktivizovať komunikáciu v rámci územných spoločenstiev a hneď som odišiel som autom na svoje ministerstvo.

Videl som tam už všetkých, ktorí tam mali v tej chvíli byť a diskutovali sme o prvých krokoch. Ministerstvo je tiež v zodpovedné za komunálne služby, dodávku tepla a jeho garantovanie aj dodávky elektriny či vody. Takže sme analyzovali, ktoré oblasti boli poškodené. Na rekonštrukciu sme mysleli už v prvých hodinách tejto vojny.

Jasne si pamätám na svoju prvú poznámku, ktorú som mal ráno v novom zápisníku, že sa začala vojna. Potom sa samozrejme začala skutočná práca, pretože bolo treba urobiť veľa vecí logisticky a z hľadiska transformácie krajiny na vojnové hospodárstvo. Je to ťažká práca. Mali by ste robiť všetko, čo vás posilňuje, čo vedie k vášmu prežitiu a k vašej prevahe.

CHERNYSHOV: Rozhovor pre agentúru SITA
Generálny riaditeľ Naftogazu Oleksij Černyšov počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál SITA Energetika. Foto: SITA/Milan Illík.

Nikto Ukrajine neveril…

Absolútne nikto nám neveril a celý svet vlastne čakal na tie „slávne“ tri dni, keď mal byť Kyjev dobytý. Ale nikdy sa to nestalo, pretože ukrajinský národ a sa rozhodol brániť svoju krajinu.

Je to ale aj vedenie, ktoré sa rozhodlo brániť krajinu…

Absolútne. To je to, čo som hovoril, že rozhodnutie prezidenta Zelenského zostať na Ukrajine od prvého dňa vojny a brániť svoju krajinu zjednotilo spoločnosť aj štátnych predstaviteľov. Jeho príklad je veľmi inšpiratívny a práve takto by sa mal v tejto situácii zachovať líder.

Dostali ste sa z kancelárie v prvý deň vojny domov alebo ste tam ostali aj spať a volala vám aj manželka?

Áno, bolo to tak. Aby sme zachovali funkčnosť vlády, rozhodli sme sa rozdeliť ju na dve časti. Jedna zostala v Kyjeve a druhá sa na určitý čas presunula na iné miesto na západnej Ukrajine. Ja som viedol druhú časť a zabezpečoval som fungovanie tejto „druhej vlády“ na západe Ukrajiny počas prvých pár týždňov tejto vojny. Potom sme sa definitívne vrátili do Kyjeva, keď už bolo jasné, že nebude dobytý a obsadený.

Všetky rozhodnutia boli urobené veľmi, veľmi rýchlo, pretože v takejto situácii nemôžete otáľať a potom máte šancu. A myslím si, že ukrajinské rozhodnutia v tejto situácii a úprimná túžba brániť sa a zvíťaziť vydláždili Ukrajine cestu prejaviť neuveriteľný odpor.

Samozrejme všetci chápeme, že v určitých momentoch, v prvých dňoch a týždňoch vojny boli Ukrajina a Kyjev na hrane, na hrane opačného scenára. Myslím si, že sme prekvapili svet a robíme tak stále.

CHERNYSHOV: Rozhovor pre agentúru SITA
Sprava: Generálny riaditeľ Naftogazu Oleksij Černyšov a Igor Grošaft počas rozhovoru pre agentúru SITA a portál SITA Energetika. Foto: SITA/Milan Illík.

Kedy ste sa vrátili naspäť do Kyjeva?

Myslím, že to bolo po pár týždňoch, koncom marca začiatkom apríla.

Ako ste sa potom stali generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti Naftogaz?

Trvalo ďalších šesť mesiacov, kým som sa dostal do Naftogazu. Moje ministerstvo bolo zodpovedné aj za prípravu vykurovacej sezóny v krajine a to nie je len samotná energia, ale aj infraštruktúra a jej oprava.

Samozrejme, ako som už spomínal, Ukrajina má regulovaný trh a sú tu určité problémy s rozúčtovaním a platbami, najmä počas vojny. Aj túto otázku sme museli riešiť. Bol november 2022, máme vojnový konflikt, deficit zemného plynu, ceny sú obrovské. Niektoré naše územia, vrátane aj tých, kde sa ťaží plyn, sú obsadené Rusmi a navyše časť personálu už z krajiny utiekla. Sme v platobnej neschopnosti, ale opäť sme sa rozhodli začať robiť poriadok v tejto spoločnosti zvýšením výroby podľa mojej prvej požiadavky.

Vlastne som začal s dvoma vecami. Hneď prvý deň som povedal, že každý jeden zamestnanec by sa mal vrátiť do kancelárie. Chápal som, ak mal niekto obavy…

Koľko ich bolo preč? 10, 20 či 30 percent…

Keď som prišiel do kancelárie, bol som vlastne svedkom prázdnych miestností. Ľudia pracovali online, niektorí z iných častí Ukrajiny a ďalší z európskych miest. A ja som povedal, že je to veľmi jednoduché. Každý jeden zamestnanec by mal byť práve teraz buď v prvej línii v armáde, tu v kancelárii alebo vo výrobe.

Chápali sme, ak niekto nebude ochotný tak urobiť, pretože sme len ľudia a to že sa niekto bojí je v poriadku, pretože je to ľudská vlastnosť. Väčšina ľudí sa však vrátila, začala sme pracovať a ja im za to ďakujem.

Ďalšie rozhodnutie, a to bolo urobené bez ohľadu na vojnovú situáciu. Začal som zintenzívňovať proces reformy správy a riadenia spoločností, pretože ak chcete byť transparentní a transparentnejší aj pre medzinárodný svet, mali by ste byť transparentní, pokiaľ ide o vašu správu a riadenie.

V januári 2023 sa nám podarilo vybrať skvelú dozornú radu, už nezávislú so skvelými medzinárodnými odborníkmi a manažmentom, do predstavenstva sa dostali top manažéri. To nám tiež veľmi pomohlo, opäť sme zvýšili výrobu, prehodnotili sme všetky možné zmluvy a boli sme otvorení voči našim klientom. Chceli sme byť naďalej stabilným poskytovateľom všetkých zdrojov a boli sme otvorení voči vláde.

Spoliehame sa na náš zemný plyn, ťažený u nás a ktorý je veľmi dobrý. Naša skupina je najväčším investorom Ukrajiny. Ročne investujeme viac ako dve miliardy eur do kapitálových výdavkov na ťažbu ďalších zdrojov, ropy a plynu, a v tom pokračujeme.

V čom spočíval zlom z „neplatičskej“ spoločnosti na tú, ktorá dosahuje zisk?

Do konca leta 2023 sme začali s reštrukturalizáciu, ktorú sme úspešne zvládli. Dohodli sme sa a teraz pravidelne „obsluhujeme“ náš dlh. Len nedávno sme zaplatili veľmi významnú sumu a ideme ďalej. Moja úloha bola veľmi jednoduchá. V prvých dňoch som sformuloval, že našou úlohou je získať si späť dôveru našich investorov a som rád, že sa to podarilo. Teraz sme v našej krajine zodpovednou inštitúciou, ktorá nielen podniká, a odvádza dane, podporuje aj mnohé sociálne a humanitárne projekty.

Čo sa týka zisku. Ak to rozčleníte, aké sú tri hlavné faktory, ktoré k nemu prispievajú?

Ako som už povedal, podnikáme v oblasti ťažby aj spracovania ropy a plynu, potom je to aj obchod so zemným plynom. Vyťažíme zhruba 15 miliárd kubických metrov plynu.

Koľko percent je to z celkovej spotreby Ukrajiny?

Spotrebujeme približne 19 miliárd kubických metrov, sme viac-menej sebestační…

Dováža sa na Ukrajinu nejaký plyn z iných krajín?

Snažíme sa vyhnúť akémukoľvek dovozu a sústrediť sa na zvýšenie našej produkcie. Samozrejme, na Ukrajinu prúdi plyn z Európy na dočasné uskladnenie pre potreby našich zásobníkov. Ale ten prichádza a vracia sa späť.

Veľmi dôležitý je obchod s plynom, od zvýšenia ťažby sme prešli na iný ziskový model a navyše sa vyhli dovozu. Okrem toho sa zvýšili aj platby a situácia je dokonca lepšia ako pred vojnou. Naši zákazníci, či už sú to obce alebo domácnosti, nám teraz platia viac ako 90 percent účtov. Či veríte, alebo nie, tento pomer bol pred vojnou nižší.

Ukrajinci sú zodpovední a chápu, že tie peniaze podporujú aj ukrajinskú ekonomiku. Je to výnimočné a veľmi si to vážim. Vyššie sú aj platby od obcí, hoci trh je hlboko regulovaný a je veľmi ťažké pokryť netrhové tarify.

Okrem toho sme zvýšili aj obchod s podzemnými zásobníkmi. V minulom roku sme mali na Ukrajine uskladnených 2,5 miliardy kubických metrov plynu od medzinárodných vlastníkov, čo tiež prinieslo lepšie obchodné čísla. Dokončili sme aj integráciu našej dcérskej spoločnosti Ukrnafta, ktorá sa zaoberá ťažbou ropy. Tiež zvýšila predaj a tržby z ropných produktov a výrobkov, čo nám tiež prinieslo určitý ďalší objem zisku.

Taktiež sme ešte integrovali distribučnú spoločnosť plynu do našej skupiny a všetky tieto parametre viedli k ziskovosti. Takže sme do konca roka 2023 zmenili spoločnosť zo straty na zisk, čo ukazujú aj grafy. Naftogaz sa počas vojny „dal dokopy“ a vykazuje pomerne výrazné zisky a Gazprom rekordne vysoké straty. Nie je to zaujímavé?

Img 20240905 wa0001.jpg

Img 20240905 wa0002.jpg
Img 20240905 wa0003.jpg
Img 20240905 wa0004.jpg
Img 20240905 wa0005.jpg

Celý ten príbeh, ako ste povedali, je zaujímavý. Chcel som si urobiť obraz o tom, ako spoločnosť funguje počas vojny, pretože máte veľa problémov. Ako ste povedali, veľa ľudí je tiež preč atď atď. Keď som si počas prípravy na rozhovor pozeral čísla, tak som videl, že dosahujete zisk a hovorím si, že „wau“. Úprimne, vlastne som čakal, že budete v permanentnej platobnej neschopnosti a budete zabezpečovať len základné operácie, ale je to naozaj neuveriteľný príbeh.

Prejdime teraz k účelu vašej cesty na Slovensko. Ako ste povedali, je to vaše prvé stretnutie s kolegami v SPP a stretli ste sa aj s niektorými ministrami. Čo bolo témou stretnutí? Ako som vám povedal pred rozhovorom, vo všeobecnosti sa v posledných mesiacoch veľa diskutovalo o rope a teraz sa vo všeobecnosti všetky oči upierajú na vás, lebo rok 2025 sa rýchlo blíži a šíri sa veľa informácií a fám, ktoré sú zavádzajúce. Takže som rád, že mám teraz najlepší zdroj informácií…

Ukrajina a Slovensko sú dlhodobými partnermi. Obe krajiny zabezpečujú energetickú bezpečnosť a udržateľnosť dodávok zdrojov do Európy. To je veľmi dôležité, že sa nám to historicky podarilo. V súčasnosti sa stretávame s určitými nedorozumeniami v súvislosti s procesmi tranzitu ropy, ale chcel by som zdôrazniť, že môže ísť o nedorozumenia a tento potenciálny problém sa podarilo vyriešiť. Sme stabilným dodávateľom ropy cez územie Ukrajiny na Slovensko, ako aj do Maďarska či Českej republiky. Mimochodom, ak sa pozrieme na júlové či augustové čísla, sú v priemere vyššie.

Áno, videl som tie čísla…

Všetko ja stabilné a mojou úlohou je potvrdiť, že naša spolupráca funguje ako vždy. Budeme pokračovať v plnení našich tranzitných dohôd v oblasti ropy.

Prejdime teraz na plyn…

S radosťou.

Spomenuli ste zvýšenie produkcie plynu. Koľko z plynárenských firiem je teraz pod okupáciou?

Chcel by som vám pripomenúť, že Naftogaz trpel okupáciou od roku 2014, hneď ako sme stratili krymské aktíva v oblasti ropy aj plynu. A sú to významné aktíva na Kryme, ale stratili sme určité aktíva aj v ďalšom regióne.

Mimochodom, počas tohto obdobia sme sa súdili s Ruskou federáciou o náhradu strát na Kryme. A minulý rok sme dostali konečné rozhodnutie haagskeho tribunálu o vyplatení kompenzácie pre Naftogaz od Ruskej federácie v objeme päť miliárd dolárov.

Samozrejme neočakávame, že Rusko dobrovoľne zaplatí, to je jasné. Preto sledujeme suverénne aktíva Ruska v iných krajinách a podali sme žaloby vo viacerých krajinách, vrátane USA, Spojeného kráľovstva a ďalších európskych krajín s cieľom zmraziť časť ich aktív a mohli by byť použité ako kompenzácia.

Väčšina našej výroby sa nachádza v Poltavskej a Charkovej oblasti, ktoré sú samozrejme pod kontrolou Ukrajiny a som si istý, že aj naďalej budú. Mimochodom, hlavný zdroj a hlavné zásoby zemného plynu na Ukrajine sa nachádzajú v takzvanej Dnepro-Doneckej panve.

Na Ukrajine máme obrovské zásoby zemného plynu a so svojimi zdrojmi sme po Nórsku a Veľkej Británii treťou krajinou v Európe.

V skutočnosti sa o tom široko diskutovalo okolo roku 2000, že Ukrajina je perspektívnou krajinou, ktorá sa má stať vývozcom plynu, takže som len chcel vedieť, ako sa to vyvíja. Keď sa dostaneme k slovenskej téme, ktorou je tranzit a to, čo sa stane v roku 2025…

Myslím si, že situácia je veľmi jednoduchá. So spoločnosťou Gazprom máme platnú zmluvu do konca tohto roka. Tranzit sme nezastavili počas tých posledných rokov, posledných dvoch rokov, dokonca ani počas vojny. Prečo? Jediným dôvodom je zabezpečenie zdrojov pre našich európskych partnerov, ktorý sa na tento plyn spoliehajú.

Je všeobecne známe a zrejmé, že zmluva s Gazpromom sa končí koncom tohto roka a my ju nepredĺžime. A náš prezident to opäť oznámil na nedávnej tlačovej konferencii v Kyjeve. Keď bude dopyt zo strany európskych krajín a jasný apel na Ukrajinu, mohli by sme zvážiť alternatívne modely dodávok.

Poďme sa o týchto alternatívnych modeloch diskutovať. Vrátim sa k úlohe Ukrajiny. Ak si uvedomíme, že má obrovské zásoby zemného plynu, rozsiahly systém jeho prepravy a najväčšie európske zásobníky, ktoré majú dvojnásobnú alebo až trojnásobnú veľkosť, ako potrebuje pre seba.

To všetko vedie k tomu, že Ukrajina by mala byť plynovým uzlom, energetickým centrom pre Európu. Iná cesta neexistuje a ja chcem, aby sa Ukrajine tejto úlohy zhostila. Chcem, aby sme sa stali o niekoľko rokov vývozcom ukrajinského plynu. To je naša stratégia a takto vidíme našu budúcnosť.

Ale v každom prípade existuje dopyt, samozrejme, je tu aj časový faktor, kým sa to stane, aby sa Ukrajina mohla stať čistým vývozcom a pokryť potreby zvyšku Európy, teda najmä krajín, o ktorých hovoríme – Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Taliansko.

Spotreba plynu samozrejme klesla, výrazne aj na Slovensku a tiež v ďalších krajinách. Na vrchole krízy, keď sa ceny pohybovali okolo 1 000 dolárov, sa samozrejme veľa diskutovalo o tom, že sa pristúpi k solidárnemu nákupu, buď skvapalneného plynu, alebo plynu organizovaného Európskou úniou. To sa nestalo, alebo sa to uskutočnilo vo veľmi, veľmi malom objeme. Medzi Nemeckom a Českou republikou je „úzke hrdlo“. Neviem, do akej miery ide o obchodnú špekuláciu, alebo možno aj o snahu, viete, ťažiť z krízovej situácie.

Avšak, ako som povedal, všetky oči sa upierajú na vás. Ako ste uviedli, Ukrajina je otvorená alternatívnym riešeniam. Na koho strane je teraz tá pomyselná loptička, keď hovoríme o tom, že neexistuje spoločný postup Európskej únie. Teraz je akoby každá krajina sama za seba a čas sa kráti…

Keďže sa blíži koniec tohto roka a koniec tejto zmluvy, myslím si, že teraz sa dynamika procesov zintenzívni a uvidíme viac opatrení v tejto oblasti.

Myslím si, že aj vaša návšteva na Slovensku je toho súčasťou…

Chcem zdôrazniť skutočnosť, že Ukrajina má tendenciu zostať partnerom pre Slovensko, pokiaľ ide o dodávky ropy a plynu, ako aj o skladovanie. A my takými aj zostaneme a mali by sme nájsť nejakú cestu. A keď sa vrátim k vašej otázke, samozrejme, že nájsť riešenie je pomerne komplikované, ale nechcel by som dramatizovať tento „ruský faktor“.

Ľudia milujú drámu…

Aký veľký je podľa vás súčasný ruský tranzit z hľadiska celkovej európskej spotreby?

Myslím, že je to asi 15 percent, približne toľko…

Podľa „hluku“, ktorý počujeme v niektorých európskych krajinách, to tak môže byť, ale pre rok 2024 nepresahuje štyri percentá. Takže to je objem ruského plynu v súčasnosti, fyzický ruský plyn.

Pravdepodobne ide skôr o otázku distribúcie plynu v niektorých krajinách…

To je pravda. Ale ak analyzujete európsku spotrebu plynu, štyri percentá nemôžu výrazne ovplyvniť a vytvoriť deficit a nemôžu ovplyvniť cenu.

Ale máte pravdu, rozdelenie týchto štyroch percent v niektorých východoeurópskych krajinách je jadrom problému, ale ani teoretické zastavenie v ktoromkoľvek okamihu nevytvorí deficit v Európe. To by sme mali pochopiť, pretože máme mechanizmus solidarity, máme mechanizmus dodatočných dodávok a počas zimy nebude nikomu zima, nikto nebude mrznúť.

Niektoré médiá strašia, že budete mrznúť. Hovorím, nie, nikto nebude mrznúť. Plynu je dosť, zásobníky sú v Európe plné a nič dramatické sa nestane. To, čo by sa mohlo stať, táto situácia by mohla opäť dočasne zvýšiť ceny, ale to nebude udržateľné a vyrieši to „cenotvorba“.

Ale my sa tomu chceme vyhnúť, všetci sa tomu chcú vyhnúť a nemali by sme to klásť na plecia našich národov. Veľmi mi na tom záleží a preto sme otvorení alternatívnym spôsobom. A opäť hovoríme o celkom prijateľnom objeme plynu, ktorý by sa mal dodávať do východnej Európy.

Ešte raz by som chcel zdôrazniť úlohu Ukrajiny ako energetického uzla. Chceme, aby Ukrajina skutočne zostala pevným partnerom, ktorý dodáva plyn európskym zákazníkom. Aj v budúcnosti budeme vyvážať ukrajinský plyn a prepravovať ho k vám a do ďalších európskych krajín. To je náš plán. Medzitým by sme však mali mať na to riešenie a toto riešenie hľadáme.

Myslím si, že to je to posolstvo, ktoré chceli všetci počuť, lebo ľudia pochybujú. Každý žije vo svojej vlastnej realite.

Chápeme to a vždy priložíme ruku k našim slovenským priateľom, aby sme ich podporili.

Ako vidíte budúcnosť plynárenstva, bude spotreba klesať, stagnovať, alebo… čo predpokladáte? Pretože, viete, vysoké ceny plynu, samozrejme, znamenali obrovskú krízu, najmä v priemysle. Samozrejme, obávala sa aj verejnosť, ale domácnosti boli nejakým spôsobom dotované. Boli to priemyselné odvetvia, ktoré boli zasiahnuté. Robíte si strategický plán ako priemysel? Bolo to v poriadku, že chcem byť závislý na plyne, aké podmienky a dodávky mám.

Energetický sektor sa šialene mení, kedysi ste mali podnikateľský plán a vedeli ste, že dobre, na ďalších 15 až 20 rokov musím len zabezpečiť prevádzku a potom budem v pohode, pretože tam je nejakým spôsobom urobená cenotvorba tak, aby sa mi peniaze vrátili, ale to sa šialene mení.

Sú tu projekty zelenej energie, ktoré však majú svoje vlastné problémy. Mám pár svojich priateľov v prevažne vo výrobných odvetviach. Pýtali sa, či by som mal úplne prejsť na elektrinu. Ako by ste to urobili? Pretože to ovplyvní váš podnikateľský plán v budúcnosti. Teda bez ohľadu na to, že teraz ustúpime od vojny, vojnovej ekonomiky, vojnovej situácie. Ako vidíte budúcnosť plynu?

Veľmi zaujímavá téma a ďakujem, že ste sa jej dotkli. Myslím si, že existujú dve strany príbehu, ale plyn je samozrejme jedným z tých významných. Rozhodnutie, ktoré by sme mali uprednostniť z jednej strany, je vždy komerčnou úlohou, komerčnou otázkou. Áno, ak máte otvorený trh, rozhodnete sa, aký druh energie chcete používať.

Nie je to otvorený trh…

Aká je štruktúra, keď už nie je spolitizovaná?

Toto je druhý prípad, ktorý je silne spolitizovaný…

Toto je druhá téma, či už je spolitizovaná alebo nie. Takže by ste mali používať energiu s menším politickým vplyvom. A faktorom číslo tri je, aká je vaša ekologická stratégia, aká je vaša stratégia dekarbonizácie, aké sú vaše hodnoty, ako si predstavujete svoj vývoj… A z tohto hľadiska si myslím, že plyn má veľmi stabilnú budúcnosť. Európske hospodárstvo má v nasledujúcich rokoch tendenciu neustále rásť. Energia je potrebná pre každý hospodársky rast, verte tomu alebo nie.

Samozrejme, energia za prijateľnú cenu.

Áno, energia za prijateľnú cenu. Takže stabilita je v tomto ohľade veľmi dôležitá. Ale opäť si myslím, že preceňujete, zveličujete úlohu externého plynu pre Európu, najmä spolitizovaného plynu pre Európu. Keď hovoríme spolitizovaný plyn, myslíme tým ruský plyn.

Spolitizovaný som myslel v zmysle, že teraz existujú iniciatívy určitých vlád, nie na Slovensku. Dobre, zbavme sa plynového kúrenia pre jednotlivcov…

Mali by ste ho niečím nahradiť. Áno, myslím si, že v Európe nie je nedostatok zemného plynu. Máme Nórsko, ktoré ťaží rekordné množstvo. Máme infraštruktúru LNG, ktorá sa dá využiť na dovoz zo zámoria a zásobníky sú plné. Vo všeobecnosti v tom nevidím problém.

A opäť, ako som už povedal, podiel Gazpromu je teraz len štyri percentá, ktoré prichádzajú cez ukrajinské potrubie. No, to nemení hru. A samozrejme, všetci chceme byť ekologickejší a stať dekarbonizovanými ekonomikami a to je táto voľba.

Ale to sa nedeje…

Nedeje sa to takou rýchlosťou, ako by sme chceli. Ukrajinské skúsenosti práve teraz ukazujú, že úplná premena na elektrinu je svojím spôsobom nebezpečná.

Samozrejme…

Ako vidíte, keď raz zažijeme masívne útoky na našu energetiku, najmä na distribúciu a výrobu elektrickej energie, najstabilnejšou dodávkou energie zostáva prírodná energia.

Plyn, to som mal na mysli. Energetická bezpečnosť, viete, každý hovorí o energetickej bezpečnosti. No ak ju chcete mať, nemôžete stáť na jednej nohe. Musíte stáť na dvoch až troch. Ale stále som hovoril skôr o tom, že spotreba plynu klesá a klesá v dvojciferných číslach, najmä v tejto oblasti. Samozrejme, môže to byť spôsobené zvyšujúcimi sa cenami, ale kalkulujete nejako s úspešnou alebo neúspešnou dekarbonizáciou vo vašich výrobných plánoch do budúcnosti? Existuje nejaká dlhodobá vízia, ako sa to bude vyvíjať?

Určite ju chceme zaviesť po skončení vojny. Počas vojny je našou úlohou mať maximálnu produkciu plynu tak dlho, ako to bude potrebné. Viete, že je to počas vojny a vašou úlohou je hlavne prežiť.

Toto bola skôr hypotéza…

Správne, pretože sa nám podarilo uspokojiť našu spotrebu našou produkciou, čo znamená, že plyn nedovážame. Takže nie sme závislí od politických pohybov. To bolo z našej strany veľmi správne rozhodnutie. U nás skladujeme aj plyn iných medzinárodných „hráčov“, čo nám tiež istým spôsobom pomáha udržiavať väčší tlak.

A vidíme, že zemný plyn počas našej súčasnej situácie je dôležitý, pretože ak nemáte elektrinu a vo vašom dome, byte či bytovom dome máte plyn, stále môžete mať kúrenie. Môžete si variť, mať teplú vodu, pretože ju môžete ohrievať a môžete mať základné potreby, čo je počas vojny v zime veľmi dôležité.

Preto som sa tak sústredil na plyn a myslím si, že zostane základným kameňom európskej ekonomiky aj v nasledujúcich desaťročiach.

Myslím, že áno…

A keď sa vojna skončí, ceny budú zrejme stabilnejšie ako predtým. Ale samozrejme, že by sme mali využívať alternatívne spôsoby výroby energie v Európe. Viete, ale nemali by sme sa tak extrémne zameriavať na zelenú energiu. Teraz sme svedkami rozvoja technológií skladovania energie, ktoré veľmi pomôžu, najmä ukrajinskej budúcnosti. Myslím si, že zemný plyn zostane základným kameňom európskeho energetického systému. Samozrejme, mal by byť čistejší, udržateľnejší z hľadiska cien a bezpečnosti dodávok. Rozhodne. A menej spolitizovaný, ako hovoríte, menej spolitizovaný.

To by veľmi pomohlo…

Na Slovensku som počul jeden výrok. Ropa je biznis a plyn je politika. Súhlasíte s tým?

Myslím si, že energetika sa pred niekoľkými rokmi spolitizovala do takej miery, že to bolo nezdravé a Európa si tým vlastne sama spôsobila veľké škody. Myslím tým, že teraz si krajiny Európskej únie sami spôsobili veľa škody politizáciou energetického sektora, robili veľmi hlúpe rozhodnutia a teraz za to platíme. Tiež by sa to nemalo všetko zvaľovať na vojnu na Ukrajine v tom zmysle, že sme zodpovední za svoje vlastné chyby a platíme za to.

Všeobecne si myslím, že fosílne palivá sú príliš stigmatizované a proste realita ukazuje, že sme na tom závislí. Môžeme urobiť všetko pre to, aby sme znížili spotrebu, a boli trochu ekologickejší, ale základný život je na ňom jednoducho závislý a na ďalšie desaťročia nemáme inú možnosť.

Prestaňte snívať o… viete, úplne zelenej budúcnosti a nulových emisiách. Je to pekný cieľ a každý by mal urobiť pre to všetko, ale potom je tu realita. Môžeme vytvoriť veľa spoločenskej odozvy pre politikov, ak sa do toho, ehm… viete, príliš pustia. Myslím, že sme sa venovali všetkému, čomu sme sa chceli?

Myslím, že väčšine vecí…

Ešte posledná otázka. Mali ste veľa stretnutí na Slovensku, s vládnymi predstaviteľmi aj so zástupcami energetických spoločností. Ako ich hodnotíte?

Otvorené, ústretové a podporné. Mal som veľmi dôležité stretnutie s premiérom Ficom a podpredsedníčkou vlády ministerkou hospodárstva pani Sakovou.

Myslím si, že sme potvrdili, že máme stabilné dodávky ropy na Slovensko a rozumieme aj situácii s tranzitom plynu. Bolo dobré zosynchronizovať sa na túto tému a v tejto veci existuje vzájomná podpora zo strany Ukrajiny a Slovenska.

Som rád, že aj stretnutia so všetkými energetickými spoločnosťami, či už ropnými alebo plynárenskými, ktoré sa nám vlastne podarilo uskutočniť, boli veľmi otvorené, profesionálne a perspektívne. Chceme zostať vaším stabilným partnerom, chceme zostať vaším obchodným partnerom.

A ako som už povedal, myslím si, že pokiaľ ide o plynárenskú a ropnú infraštruktúru, Ukrajina a Slovensko sú svojím spôsobom jedným prvkom. Takže v tomto smere sme partnermi a mali by sme uvažovať o tom, že nimi zostaneme aj v nasledujúcich desaťročiach. Veľmi si vážime úlohu Slovenska v minulosti a spôsob, akým ste podporovali Ukrajinu určitými reverznými tokmi. Všetci si to pamätáme a som si istý, že nás čaká spoločná svetlá budúcnosť.

Veľmi pekne vám ďakujem, že ste si našli čas a prišli…

Ďakujem, vždy mi je potešením. Veľmi pekne vám ďakujem.

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Oleksij Černyšov
Firmy a inštitúcie Naftogaz