Vo väčšine sveta sú to práve vodiči, ktorí stopárom robia láskavosť, keď ich so sebou zvezú v aute. V metropole Indonézie to funguje naopak – vodiči platia stopárom, aby im pomohli dostať sa do konečnej destinácie.
Ako šiesta najväčšia metropola sveta sa Jakarta môže pochváliť počtom obyvateľov nad 30 miliónov, na ktorých však pripadá okolo 20 miliónov registrovaných automobilov. Mesto sa kvôli častým dopravným zápcham rozhodlo zaviesť nový zákon – v meste zriadilo zóny, do ktorých môžu vodiči vojsť len v prípade, že v aute sedia aspoň tri osoby. Hoci zákon dopravnú situáciu v meste zlepšil, zároveň do metropoly priniesol nový „biznis“ – profesionálnych stopárov, ktorí sú za poplatok ochotní zaplniť voľné sedadlá v aute a uľahčiť vodičovi dostať sa do žiadanej destinácie.
Nelegálnej práce „profesionálnych stopárov“ sa chytili najmä chudobní ľudia, ale aj študenti či matky s deťmi. Každé ráno tak postávajú na predmestí Jakarty a namiesto vztýčeného palca, ktorý je typický pre stopárov, vystierajú ukazovák. Stopári, ktorí si vyslúžili prezývku „jockey“ (džokej), si takto za niekoľko hodín dokážu zarobiť okolo osem dolárov. V krajine, kde ľudia musia často vyžiť len zo sumy jedného dolára na deň, je takýto zárobok hotovým bohatstvom.
„Vodiči v BMW či Mercedese si ma vyberajú dosť často, lebo môžem predstierať, že som ich zamestnanec alebo príbuzný. Vodiči nechcú byť prichytení políciou, a tak džokeji musia predstierať, že sa poznajú, aby znížili riziko,“ uviedol 22-ročný študent Jimmy.
Opatrnosť je skutočne na mieste – za takýto nelegálny biznis môžu vodiči dostať pokutu okolo 100 dolárov, na džokejov môže čakať aj väzenie na dobu 12 mesiacov. Stopovanie, ktoré je vždy istým rizikom bez ohľadu na krajinu, je tak v Jakarte ešte riskantnejšie. Aj napriek tomu si takto zvyknú privyrábať aj matky s deťmi. Jednou z nich je aj 39-ročná Nuraini, ktorá pracuje ako džokejka už vyše troch rokov, aby vylepšila rodinný príjem.
„Raz, keď som bola tehotná, sa ma vodič spýtal, či sa chcem trochu zabaviť. Bolo to veľmi nepríjemné a z auta som rýchlo utiekla,“ spomína Nuraini. Aj napriek tomu sa takéhoto zárobku nevzdala. Ráno vždy čaká na predmestí Jakarty na odvoz, následne sa vráti domov, kde navarí obed pre svoje štyri deti a večer ide opäť stopovať. „Je to vyčerpávajúce. Sú dni, kedy nezarobím nič, aj keď čakám hodiny,“ prezradila Indonézanka temné stránky nového „biznisu“.
Aj keď väzenie za ilegálne stopovanie predstavuje veľkú hrozbu, ľudia sa práce nevzdávajú. „Nemám rodinu, nikdy som nechodil do školy. Ak si nezarobím takto, čo budem jesť?“ pýta sa 16-ročný Praspardi Putra Wibisono, ktorý uplynulý rok musel kvôli stopovaniu stráviť dva mesiace vo väzení.
Podľa najnovších štatistík sa v uliciach každý deň premáva osem milión automobilov. Na cesty okrem toho každý deň pribúda asi tisícka nových áut. Analytici varujú, že ak mesto nezavedie výrazné zmeny v infraštuktúre, do roku 2014 bude metropola neprejazdná.
www.heraldsun.com.au
