Neúspešný kandidát v prezidentských voľbách Ivan Korčok v nich získal viac ako milión 200-tisíc hlasov. Tento potenciál by určite mohol značne zmeniť slovenskú politickú scénu, samozrejme, ak sa Korčok rozhodne v politike pokračovať. Voliči opozície, a pravdepodobne aj koalície, netrpezlivo očakávajú jeho konečné slovo. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že bokom nezostane.
Voliči opozície ho chcú, ale neviem či aj strany
Prieskum agentúry Focus pre TV Markíza ukázal, že drvivá väčšina voličov opozičných strán chce, aby sa Korčok z politiky nestiahol.
Mnohí ho vidia ako novú, nekonfrontačnú tvár, ktorá by mohla na slovenskú politickú scénu priniesť niečo nové. Namiesto každodenných ťažkých slov medzi koalíciou a opozíciou, by sme možno boli svedkami súperenia argumentmi a nie silou hlasu.
Mal by neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok vstúpiť do straníckej politiky? Takto odpovedali ľudia v prieskume
V prezidentských voľbách voliči ukázali, že aj u nás sú ľudia, ktorým je milšia nekonfrontačná politika, ako neustále hádky, ktorých sme svedkami od vzniku Slovenskej republiky. Korčok im ukázal, ako sa dá politika robiť slušne aj keď treba poukázať na chybné veci súpera. Teraz je však na ňom, rýchlo sa rozhodnúť, lebo na voľby hlavy štátu čoskoro zabudneme a volebný potenciál sa rozplynie.
Pridať sa k niekomu alebo založiť niečo nové?
Stojí však pred ním určite aj otázka, ako zhodnotiť potenciál svojej osobnosti. Zapojiť sa do niektorej zo strán alebo založiť niečo úplne iné. Obe možnosti majú svoje pozitíva, ale zároveň môžu priniesť aj problémy, ktoré môžu celej veci iba uškodiť.
V prípade založenia novej strany by sa opozičná scéna určite ešte viac roztrieštila, lebo voličov by našiel predovšetkým u existujúcich strán. Samozrejme by k sebe prilákal aj nových voličov, ktorí doteraz nechceli dať svoj hlas ani jednej strane, lebo ich v tom odrádzali opoziční lídri alebo programy, ktoré im nič zaujímavého neponúkali. Korčok by musel prísť s niečím novým, ale ťažko je odhadnúť čo zaujme voličov.
Politické strany by možno aj privítali jeho prípadné pozitívne rozhodnutie, lebo predsa stáli pri ňom aj v prezidentských voľbách. Ich osobne však v žiadnom prípade tým neohrozoval, ale tentoraz ide o ich preferencie.
Zobrať ho do vlastnej strany by ho možno viacerí chceli, ale otázne je, aké miesto v nej mu ponúknuť. Po voľbách došlo už k výmene predsedov politických subjektov, alebo potvrdenie doterajších, takže miesto lídra asi ťažko. Z druhej strany neverím, že by Korčok súhlasil, aby svoj volebný potenciál predal niektorej strane za radové členstvo.
Nechať ho založiť vlastnú stranu, ako som už povedal, ich tiež ohrozuje lebo hrozí presun voličov a možno by to pre niektorých malo katastrofálny dopad. Možno sa treba inšpirovať rokom 1997, keď bola založená Strana demokratickej koalície s dovtedy málo známym lídrom Mikulášom Dzurindom.
Predsedovia vtedajších opozičných strán vtedy potlačili vlastné ego, neviem však či sú na to teraz pripravení.
Koalícia má samozrejme strach
Voliči koalície sú jednoznačne proti tomu aby sa Korčok aj naďalej angažoval v politike.
Osobne neviem prečo, lebo ak sú si istí vo vlastnú silu, ťažko by im mal jeden človek vytvoriť problém. Každý ma predsa v tejto krajine možnosť sa politicky angažovať, ak je presvedčený, že vie ponúknuť ľuďom to, čo chcú. Veď aj ich lídri pred voľbami ponúkali hory-doly, ale ešte len uvidíme, či všetko aj splnia.
„Predáci“ koaličných strán dobre vedia, že ich vládnutie zatiaľ nie je komfortné, lebo štyri hlasy v parlamente môžu rozhodnúť. Sami nevedia, čo s voličmi Hlasu-SD urobí odchod jeho predsedu Petra Pellegriniho do prezidentského paláca. Zostanú všetci poslanci verní Ficovi alebo sa možno rozhodnú prikloniť k novému lídrovi, ktorý sa podobne, ako aj ich doterajší, hlási k nekonfrontačnému politickému štýlu?
Počkajme však na samotné rozhodnutie Korčoka. Prvé kroky s podporou opozičných strán v eurovoľbách naznačujú, že mu osud Slovenska nie je ľahostajný.