Poverený premiér Eduard Heger pochopil, že už nemá zmysel byť v čele kabinetu, ktorého rady jeden za druhým opúšťajú ministri. Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že vymenuje úradnícku vládu, ktorá privedie krajinu k predčasným parlamentným voľbám. Krok hlavy štátu nikto nespochybnil, lebo takto to už ďalej ísť nemohlo. Jasať však nemôže nikto.
Heger mal šancu, nevyužil ju
Všetko sa to začalo informáciou že firma ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana dostala štátnu dotáciu vo výške takmer jeden a pol milióna eur. Výhovorka, že on to ani nevedel nikoho nepresvedčila a tak sa musel rozhodnúť, či peniaze nechce alebo opustí funkciu.
Heger sa vzdal funkcie povereného premiéra, prezidentke navrhoval aj iné riešenia (video+foto)
Samozrejme vybral si to druhé, lebo vo vláde by bol ešte najviac pol roka a kto vie, či by sa mu naskytla ďalšia príležitosť získať takéto prostriedky. Týmto asi ukázal, prečo do vlády, ktorá neustále zdôrazňovala, že je protikorupčná, pred necelými dvomi rokmi vôbec šiel.
„Strašné babráctvo“
Heger namiesto toho, aby to celé odsúdil, si znovu zvolil pštrosiu cestu, radšej mať hlavu v piesku, ako ukázať razantný postoj. Jeho konanie rozhorčilo ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera, ktorý čestne opustil kabinet, lebo Hegerove slová po odstúpení Vlčana považoval za „strašné babráctvo“.
Na Slovensku bude úradnícka vláda, prezidentka Čaputová už má mená a premiérom sa stane Ódor (video)
Keď Heger uvidel, že už nemá s kým zasadať, nemal na výber. Požiadal prezidentku, aby mu odobrala poverenie šéfa kabinetu. Tá to podľa očakávania akceptovala a čoskoro budeme mať úradnícku vládu, na ktorej čele bude Ľudovít Ódor. Toľko v skratke o tom, čo sa udialo v uplynulom týždni.
Priznám sa, že som začiatkom roka kvitoval rozhodnutie prezidentky poveriť Hegera, aby to dotiahol do predčasných volieb. Zdalo sa mi, že je to oveľa lepšie, ako vytvoriť narýchlo úradnícku vládu a skrátiť volebné obdobie o niekoľko mesiacov.
Podpora iba od Za ľudí
Očakával som, že Heger bez podpory poslancov nebude zaťažený straníckymi záväzkami a pokúsi sa krajinu spravovať ako ozajstný premiér. Musím priznať, že som sa mýlil.
Aj naďalej sa nevedel dištancovať od osôb, ktoré mu v minulosti kládli polená pod nohy a všetko v snahe, aby sa ako predseda ďalšej politickej strany zapáčil predovšetkým bývalej koalícii. Jedno krivé slovo nepovedal na Igora Matoviča či Borisa Kollára. Veď ich možno bude v budúcnosti potrebovať.
Podporovala ho iba strana Za ľudí, ktorá vlastne už ani neexistuje a to v snahe zachovať si čo najdhlšie teplé miestečko jej predsedníčky Veroniky Remišovej. Jednoducho Heger ešte raz ukázal, že nemá na to, aby niečo riadil. Ukázali mu to aj občania, keďže preferencie jeho novej strany sú stále pod hranicou zvoliteľnosti.
Opozícia nie je nadšená
Vymenovania úradníckej vlády sa konečne dočkal Robert Fico. Ten sa jej dožadoval už od konca minulého roka, keď bola Hegerovej vláde vyslovená nedôvera, ale tentoraz znovu nie je spokojný. Je si vedomý toho, že tento krok prišiel neskoro, lebo termín predčasných volieb sa už nezmení a nebude mať vhodný terč na svoje útoky.
Členov novej dočasnej úradníckej vlády, ktorí nebudú stranícki nominanti, pravdepodobne nebude zaujímať, či sa ich postoje niekomu páčia alebo nie. Ich cieľom je, aby štát ako tak fungoval a nemrhalo sa finančnými prostriedkami, ktoré po voľbách budú chýbať.
Preto aj neprekvapilo rozhodnutie hlavy štátu, že kabinet bude viesť človek, ktorý sa do financií rozumie.
Lídri strán tak nebudú mať možnosť presviedčať voličov, že vláda si robí stranícky marketing a nadávať na jej rozhodnutia. Ľudia sa možno prestanú zaujímať o to, kto v štáte robí zle ale o to, kto im čo prinesie po voľbách.
Samozrejme je to iba moje zbožné želanie, lebo mnohé štúdie ukázali, že voličov ani tak nezaujíma volebný program, ale to, kto im vie viacej sľúbiť. Či sa to aj splní je však otázne. O štyri roky znovu rovnaký scenár. Sľuby, sľuby….
