Zvolením Petra Pellegriniho za prezidenta sa očakávalo upokojenie situácie vo vládnej koalícii, ale dosiahol sa opak. Andrej Danko chce byť znovu predsedom parlamentu, aj keď mu to z koaličnej zmluvy neprináleží. Hlas-SD sa samozrejme postu nechce vzdať a máme problém. Robert Fico vie, že sa to môže v budúcnosti ešte vyhrotiť a preto hľadá náhradné riešenie. Našiel ho v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH).
Kresťanskí demokrati už so Smerom v minulosti koketovali
KDH, ako výraznej pravicovej strane, ani v minulosti neprekážalo, aby uvažovalo o povolebnej spolupráci s ľavicovým Smerom-SD. Vo svete takéto spojenia nie sú každodenné, ale zase v prípade nevyhnutnosti sa uzatvárajú.
Týždeň očami Pavla Urbana: Fico začal riešiť Hlas, tlačí Danka do čela parlamentu
Po voľbách v roku 2006, keď po ôsmych rokoch hrozilo, že sa nájde v opozícii, tlak v hnutí bol veľký, aby sa predsa prehodnotila možná spolupráca so Smerom. Najvyššie vedenie bolo rozdelené a veľký tlak na spoluprácu vyvíjali predovšetkým krajské a okresné orgány. Ich motív bol jednoznačný, nechceli opustiť teplé funkcionárske miestečká. Voličská základňa však bola proti a KDH sa napokon ocitlo v opozícii.
Tentoraz sú u kresťanských demokratov znovu na vážkach. Vyslali premiérovi niektoré signáli, že môže s nimi možno počítať. Bez problémov zahlasovali za 13. dôchodky, aj keď sa stále nevie, ako sa budú financovať. Tiež začali lobovať v Bruseli, aby neboli Slovensku stopnuté peniaze, lebo vraj to, čo sa deje v krajine, je naša vnútorná vec. Opakujú tým slová svojho možného budúceho partnera, ktorý samozrejme privítal túto ochotu a ponúkol im podporu pri presadení ich niektorých hodnotových otázkach.
Podľa Fica treba KDH vykostiť
Robert Fico by sa na KDH možno ani nepozrel, keby v súčasnej koalícii panovala zhoda.
Súboj Hlasu a SNS o post predsedu parlamentu mu ukázal, že si treba vytvoriť poistku. Zatiaľ sa do neho priamo nezapája aj keď naznačil, že mu je milší Danko ako Richard Raši. Vie, že súboj môže gradovať a treba partnerom pohroziť. Jeho ponuka na spoluprácu je vlastne viac vyhrážka do vlastných radov, aby sa upokojili, lebo sa všetko môže zmeniť.
Ešte po voľbách a podpore KDH pre Ivana Korčoka v súboji o palác, Fico uviedol, že sa budú „na nich musieť bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha.“ Vykosťovanie sa asi začína.
Dobre vie, že nie všetci členovia KDH by pre funkcie prižmúrili oči na všetko, čo Fico v krajine robí, ale pravdepodobne sa nájdu aj takí, ktorí by za protislužbu podporili v určitých prípadoch vládnu koalíciu.
Premiérovi sú ďalší poslanci potrební, lebo súčasná „79“ mu nezabezpečuje istotu v presadzovaní svojich úmyslov. Handrkovanie medzi Hlasom a SNS môže niektorých nahnať, aby začali vydierať a to si predsa nemôže dovoliť.
Je to zároveň aj zdvihnutý prst koaličným partnerom, že sa v prípade nevyhnutnosti bez nich zaobíde. Je si vedomý, že bez Hlasu ako celku by vládu neudržal, ale Ficovi blízki poslanci z radov Hlasu, by určite nechceli opustiť vládnu koalíciu.
Je to možno aj ďalší z krokov ako rozbiť Hlas, keď jeho súčasný predseda zasadne do prezidentského kresla. Vie, že nie všetci jeho poslanci s radosťou šli do vlády s Ficom, ale veľká väčšina určite áno. Možno by mu to mohlo stačiť na vládnutie napríklad s nevyspytateľnou SNS, ktorá pre kreslá urobí hocičo, a KDH, kde členovia váhajú, či je lepšie sa spojiť s liberálmi alebo s ľavicou.
Fico je pre nich možno prijateľnejší, lebo už dávno nie je ľavičiar a možno by mu nebolo problém presadiť niektoré srdcovky kresťanských demokratov. Uvažovať by mali, či za to dostali hlasy voličov a čo to môže spôsobiť v ich voličskej základni.