„Začiatky boli ťažké, v zahraničí je to tvrdý biznis,“ spomína na rozbeh svojej profesionálnej kariéry známy osobný tréner Boris Žbirka, spoluzakladateľ silového inštitútu Slovak Strenght Institute v Bratislave.
Ako jeden z mála Slovákov mal príležitosť absolvovať kurzy u najlepších trénerov sveta vrátane slávneho Charlesa Poliquina, vďaka čomu sa jeho pohľad na silový tréning a kondíciu dostal na úplne inú úroveň.
Dnes patrí medzi špičkových ART terapeutov a jeho meno skloňujú športovci aj bežní ľudia, ktorí majú problém s pohybovým aparátom. Pomáha im, aby mohli športovať bez limitov.
Diplomy zo Slovenska mu najskôr nechceli uznať
Všetko sa začalo odchodom do Londýna, kam Boris Žbirka odletel po promóciách na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského, kde pod vedením profesora Kampmillera vyštudoval dva odbory, telesná výchova – geografia a kondičný tréning. Jeho snom bolo robiť kondičného trénera. Plán bol náročný, ale jasný – získať čo najviac praktických skúseností v zahraničí a popritom externe doštudovať postgraduálne štúdium na Slovensku, čo sa mu nakoniec aj podarilo.
„V Londýne som chcel robiť trénera v posilňovni. Britský REPs (Register of Exercise Professionals) mi ale nechcel uznať slovenské diplomy,“ spomína na prvú prekážku. Nasledoval kolotoč problémov, papierovačiek a vybavovačiek, počas ktorých sa dočasne zamestnal ako plavčík: „Spočiatku mi uznali len prvý level – gym attendant – teda, ten, ktorý môže v posilňovni nalievať vodu.“
Bol to tvrdý biznis
K certifikátu sa ale nakoniec dostal, založil si živnosť a v januári 2008 sa stal osobným trénerom v LA Fitness v londýnskej biznis štvrti Canary Wharf. „V januári tam so mnou začínali ďalší traja tréneri. Mesačne sme platili licenciu vo výške 1 049 libier. Klientelu som si však zháňal sám. Tam je to tvrdý biznis. Traja ďalší, ktorí so mnou začínali, tam už o tri týždne neboli a takto to pokračovalo 15 mesiacov, počas ktorých to vzdalo 30 trénerov,“ opisuje a dodáva, že kým si našiel klientov, zažil veľa odmietania.
„Kým som si nevybudoval klientelu, vstával som 4.30, urobil si raňajky, sadol na metro a hodinu a pol som cestoval do práce. Mal som jeden tréning, potom šesť hodín voľno, potom druhý tréning, zasa voľno, tretí a domov som prišiel až o pol 12. v noci,“ pokračuje.
Kurzy u slávneho trénera na úver
Zlom nastal, keď sa prihlásil na tréningy k slávnemu Charlesovi Poliquinovi, ktorého školou prešlo 16 olympijských medailistov sveta. Odvtedy začal cielene vyhľadávať kurzy u najlepších fyzioterapeutov, chiropraktikov a trénerov, na ktoré si požičal desaťtisíce eur.
„Musel som si vziať úver a štyri kreditné karty. Požičal som si asi 50-60-tisíc eur. Všetko som to splatil až v roku 2016,“ priznáva.
Bola to však vynikajúca investícia: „Už po prvých kurzoch som mal dvojnásobný plat. Naučil som sa robiť veci, o ktorých som predtým len sníval a vďaka ktorým snáď ani neexistuje problém, s ktorým by som klientom nedokázal pomôcť,“ hovorí.
Z Londýna do Bratislavy a späť
V zahraničí mal rozbehnutú celkom slušnú kariéru, no zároveň ho aj lákala možnosť pracovať so slovenskými elitnými športovcami. Príležitosť sa ohlásila v podobe výbornej pracovnej ponuky od jedného tenistu v Bratislave, kvôli ktorej začal lietať na Slovensko. Lenže ponuky sa postupne začali sypať z každej strany a domov odrazu potreboval chodiť ešte častejšie.
„Celý jeden rok som robil full-time Londýn a Bratislava. Bolo to dosť vyčerpávajúce a 22. decembra 2011 som si povedal dosť,“ spomína.
Definitívny návrat domov
Po príchode na Slovensko v roku 2012 založil s kamarátom Ondrejom Pavlákom, s ktorým predtým odišiel aj do Londýna, silový inštitút Slovak Strenght Institute. Medzi jeho klientov čoskoro patrili známi športovci z hokejového klubu HC Slovan či hviezdy volejbalovej reprezentácie. Zo zranenia sa uňho zotavoval napríklad Miro Šatan, trénoval aj Dominika Graňáka či volejbalistu Lukáša Diviša.
Napriek zvučným menám však 90 percent klientely inštitútu tvoria nešportovci, vysvetľuje Žbirka. O terapeutický tréning majú záujem ľudia so zdravotnými problémami a prichádzajú aj takí, ktorí chcú len spevniť svoju postavu.
Kým tréner začne s klientom pracovať, mal by podľa Žbirku dôkladne poznať jeho zdravotnú anamnézu, silové disbalancie, pohybové problémy a životný štýl. „Ľudí sa pýtame na zranenia, operácie, zisťujeme, akú majú stravu, či dobre spia, koľko vody denne vypijú a chlapov aj na to, či majú pravidelnú erekciu, ktorá je ukazovateľom fungujúceho hormonálneho systému,“ približuje.
Až potom sa tréner zameriava na celkovú fyzickú kondíciu a telesné proporcie vrátane deformít.
Tréning dokáže aj zázraky
„Takmer každý sem chodí s nejakou bolesťou či problémom,“ spresňuje a ako príklad uvádza klienta po ťažkom úraze na lyžiach, ktorému takmer odtrhlo ruku a stratil 50 percent svalovej hmoty: „Po niekoľkých operáciách mu povedali, že keď si s tou rukou umyje zuby, bude šťastný. Po dvoch rokoch tréningov sa stal majstrom Slovenska v tenisovej štvorhre vo svojej vekovej kategórii.“
Ľuďom, ktorí chcú pomocou tréningu schudnúť alebo si zlepšiť kondíciu, odporúča kombinovať športové aktivity. Súčasne každému radí do cvičenia zaradiť aj silový tréning, ktorý považuje za najzdravší: „Pokiaľ robíte správny silový tréning, nezraníte sa, ale dostávate sa zo zranení, ktoré máte. Zároveň znižuje riziko infarktu, krvný tlak a zlepšuje pružnosť ciev.“
A ako odporúča na záver, „pri návšteve fitness centra by mal človek v prvom rade myslieť na svoje zdravie. Krásne telo je odmenou, nie cieľom.“
