BRATISLAVA 20. augusta (WebNoviny.sk) – Pred päťdesiatimi rokmi vojská Varšavskej zmluvy zmarili nádeje občanov Československa, že štátna moc sa môže zaobísť bez teroru.
Sovietsky zväz 21. augusta 1968 ukázal celému svetu, že u svojich vazalov nestrpí ani náznaky slobody a demokracie, pretože sloboda a demokracia sú nezlučiteľné s totalitným štátom. Uvádza sa to vo vyhlásení predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita – predsedu SaS Richarda Sulíka, podpredsedov Ľubomíra Galka a Jany Kiššovej a predsedníčky poslaneckého klubu Natálie Blahovej k 50. výročiu okupácie Československa.
Občania boli zradení dvakrát
„Občania Československa pred päťdesiatimi rokmi však na vlastnej koži nepocítili len to, že sovietske Rusko je bezohľadné, pokiaľ sú ohrozené jeho záujmy. Dostali hmatateľný dôkaz aj o naivite reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom, ktorí iniciovali takzvaný obrodný proces v komunistickej strane i v spoločnosti, pričom nedocenili jeho následky,“ píše sa vo vyhlásení.
Ľudia podľa Blahu v roku 1968 chceli lepší socializmus, nie kapitalizmus
Paradoxom na celej veci podľa SaS je, že snaženie reformných komunistov nesmerovalo k plnohodnotnej demokracii a rešpektu ľudských práv, ale k socializmu s ľudskou tvárou, teda k odstráneniu toho najtvrdšieho útlaku komunistickej vlády pri udržaní vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti. A keď Kremeľ stratil trpezlivosť vysvetľovať reformným komunistom, že humanizácia štátnej moci je len začiatkom demontáže socializmu a sovietskej hegemónie v Československu, zakročil aj vojensky. „Občania tak boli zradení dvakrát. Na základe rozkolu v komunistickej strane si Dubček a spol. získali ich dôveru a o to ľahšie sa im podarilo vyvolať v spoločnosti neadekvátne očakávania na zmenu režimu. Potom sa podvolili tankom i následnej politickej degradácii počas normalizačného obdobia, keď sa moc v štáte vrátila do osvedčených koľají teroru a totality,“ píšu ďalej predstavitelia SaS.
Varovanie pred nepriateľmi slobody
Udalosti spred päťdesiatich rokov sú nezabudnuteľné a zostanú navždy varovaním nielen pred otvorenými nepriateľmi slobody a demokracie, ale aj pred tými, ktorí nechápu, že slobodná a prosperujúca spoločnosť nie je možná bez slobody prejavu, práva na zakladanie politických strán, slobodných volieb a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. „Socializmus zlyhal, vrátane toho s ľudskou tvárou. Zostáva nám budovať spravodlivú a ekonomicky úspešnú spoločnosť na osvedčených základoch kapitalizmu, liberálnej demokracie a ako platný člen Európskej únie a NATO,“ uzavreli.
Okupácia Československa sovietskymi vojskami prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny, tvrdí Remišová
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
