BRATISLAVA 17. septembra (WebNoviny.sk) – Parlament hlasmi poslancov Smeru opäť schválil prezidentom Andrejom Kiskom vrátenú novelu zákona o verejnom obstarávaní, tzv. protischránkový zákon. Na základe neho vznikne register konečných užívateľov výhod subjektov zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní.
So zákonom súhlasilo 79 poslancov, proti boli piati a zdržalo sa 42 poslancov. Parlament odhlasoval len časť pripomienok hlavy štátu, týkajúcich sa termínov účinnosti. Zákon mal pôvodne nadobudnúť účinnosť pätnástym dňom od vyhlásenia, okrem častí s účinnosťou 1. septembra. Tento termín sa posunul na 1. novembra.
Opozícia vládny návrh kritizovala ako neúčinný a žiadala, aby sa register vzťahoval aj na firmy v iných oblastiach používania verejných financií.
Poslanci chcú postihovať stáčanie tachometrov pokutami
Hmotnú zodpovednosť pre politikov žiadajú desaťtisíce ľudí
Schránky nezarábajú len cez obstarávanie
V rozprave k prezidentom vrátenej novele zákona o verejnom obstarávaní vo štvrtok v parlamente poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) uviedla, že novela o schránkových firmách v súčasnej podobe je len získavaním času a nie je žiadny racionálny dôvod, aby sa popri verejnom obstarávaní netýkala aj ďalších oblastí, kde sú využívané verejné zdroje.
„Vidíme, ako schránkové firmy fungujú pri verejnom obstarávaní a nie je dôvod si myslieť, že v ostatných oblastiach verejných financií je to inak. Zvlášť, keď podľa informácií nadácie Zastavme korupciu až 80 % príjmov majú tieto firmy zo štátu cez iné formy ako je verejné obstarávanie,“ povedala Žitňanská.
Dobrý zákon prijmú skôr či neskôr
Vládna novela podľa opozičnej poslankyne nespĺňa všetky zo štyroch potrebných kritérií, najmä používanie verejných prostriedkov aj mimo verejného obstarávania, aby bola proti schránkovým firmám účinná. Ako uviedla, zákon by mal umožniť zistiť reálnych vlastníkov schránkových firiem, ako aj verejnú kontrolu a v prípade pochybení aj vymáhateľnosť sankcií.
Žitňanská uviedla, že dobrý zákon o schránkových firmách však skôr či neskôr bude prijatý. Slovensko k tomu zaväzuje nedávno schválená európska smernica. „Ak to nebude teraz, bude to o niekoľko mesiacov po voľbách. Zo strany Smeru je preto odmietanie rozšírenia pôsobnosti zákona len hrou o čas,“ povedala Žitňanská. Navrhla preto uplatniť prezidentovo veto a zákon neschváliť.
Zbláznili sa Smeráci?
Poslanec Pavol Zajac (KDH) vyhlásil, že v čase, keď bola súčasná opozícia vo vládach, nemali schránkové firmy taký raj ako pri súčasnej vláde. Pripomenul pritom rôzne kauzy z obdobia vlády Roberta Fica, kde sú v pozadí schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi.
„Zákon o verejnom obstarávaní má slúžiť na to, aby sme dostali primeranú kvalitu za čo najnižšiu cenu, ale pri vašej vláde cétečká sa nakupujú trojnásobne drahšie, ak staviate diaľnice, tak aspoň dvojnásobne drahšie. Neznáma firma získa tretinu slovenských vagónov (Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia). Zbláznili ste sa už úplne,“ odkázal Zajac poslancom vládneho Smeru. „A ešte sa hanbia priznať k biznisom. Preto sa musia skrývať na Cypre, v Belize, na Novom Zélande,“ dodal.
Zákon bol aj podľa Kisku nedostatočný
Prezident Kiska vrátil parlamentu novelu zákona na opätovné prerokovanie 23. júla. Zákon podľa neho nerieši túto problematiku komplexne, pretože upravuje register konečných užívateľov výhod len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu.
„Túto skutočnosť možno považovať za závažný nedostatok schválenej právnej úpravy, aj keď samotný úmysel vytvorenia registra konečných užívateľov výhod je určite krokom správnym smerom,“ uviedol Kiska. Upozornil, že právna úprava je v zmysle uznesenia Národnej rady SR nedostatočná.
Hlava štátu mala výhrady aj k tomu, že finančné limity pre podlimitné zákazky, pravidlá pre využívanie elektronického trhoviska a dynamických nákupných systémov pri zadávaní zákaziek a pravidlá pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní boli zmenené v druhom čítaní bez odbornej diskusie v rámci pripomienkovania.
„Dôsledkom toho schválený zákon neobsahuje komplexnú úpravu právnych vzťahov, vyvoláva aplikačné otázky a nesprávne implementuje právo Európskej únie,“ upozornil Kiska.
Firmy spíšu čestné vyhlásenie
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) bude viesť register s údajmi fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nielen formálnymi vlastníkmi firiem. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia nebudú môcť uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí v registri nebudú mať zapísaných konečných užívateľov výhod.
Skutočných vlastníkov budú musieť mať zapísaných aj ich subdodávatelia – ak majú podiel na plnení zmluvy najmenej 30 % z jej hodnoty pri nadlimitných zákazkách s predpokladanou hodnotou najmenej 10 mil. eur, alebo pri podiele aspoň 50 % pri iných zákazkách. Tieto povinnosti sa budú vzťahovať na zákazky bez využitia elektronického trhoviska.
Zmluvy na základe verejného obstarávania budú uzatvárať iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Firmy a fyzické osoby uvedú svojich konečných užívateľov výhod v čestnom vyhlásení. Tieto údaje budú verejne prístupné na webe ÚVO.
Trhovisko poslúži aj väčším zákazkám
Novela verejného obstarávania zároveň umožňuje využitie elektronického trhoviska aj na obstarávanie väčších, nadlimitných zákaziek. Spodný limit pre povinné obstarávanie menších, podlimitných zákaziek na e-trhovisku pre samosprávy a ich organizácie sa zvýši zo súčasných 1 tis. eur na 5 tis. eur. Má to uľahčiť obstarávanie najmä menším mestám a obciam.
Pre štátnu správu zostáva limit na terajšej úrovni. Prešiel návrh na úpravu dynamického nákupného systému vzhľadom na nové pravidlá v elektronickej komunikácii. Pre tento spôsob elektronického obstarávania majú platiť pravidlá užšej súťaže. Z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní sa vyníma právne zastupovanie a poradenstvo poskytované výhradne advokátom.
Úrad mal pripraviť obsiahlejší návrh
ÚVO mal na základe uznesenia vlády pripraviť návrh zákona, ktorý by zaviedol register konečných užívateľov výhod subjektov nielen vo verejnom obstarávaní, ale napríklad aj pri nakladaní so štátnymi aktívami, dotáciách, štátnej pomoci, používaní majetku štátu a samospráv. Vládu k tomu zas zaviazal parlament.
Európsky parlament nedávno schválil štvrtú európsku smernicu o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty zaväzuje vytvoriť register konečných užívateľov výhod s vlastníkmi domácich firiem.
