Počty nakazených koronavírusom sú nízke aj v okolitých krajinách, aj preto je nevyhnutné hovoriť o otváraní hraníc. V diskusnej relácii O 5 minúť 12 na Jednotke verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa na tom zhodli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZV) Martin Klus (SaS), predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) a podpredseda eurovýboru Peter Kmec (Smer-SD).
Zdravie na prvom mieste
Politici však dodali, že kľúčovým kritériom je zdravie obyvateľov. V hre je vytvorenie „minischengenu“ medzi Slovenskom Rakúskom a Českom. Martin Klus tiež pripúšťa možnosť rušenia povinnej karantény v štátnych zariadeniach a jej náhradu modernejším riešením.
„Nespíme na vavrínoch, v Česku a Rakúsku sú už s opatreniami ďaleko, a zámerne spomínam tieto dve krajiny, pretože spolu s nimi sme v rokovaniach najďalej. Pokiaľ čísla budú pozitívne, tak máme záujem, aby sme hranice otvárali. Ako to bude s Českom, budeme vedieť v najbližších dňoch. Možno vytvoríme taký minischengen aj s Rakúskom,“ povedal Klus.
Slováci sa počas pandémie najviac boja o zdravie svojich blízkych a finančných problémov
Slovensko je podľa neho otvorené aj rokovaniam s inými krajinami ako Chorvátsko, Bulharsko či Grécko. Klus však dodal, že na prvom mieste je zdravie občanov.
Kmec si myslí, že predpokladom pre otváranie hraníc sú inteligentné riešenia v podobe aplikácii, no myslí si, že aj na základe povinných testov pre ľudí, ktorí by smerovali do iných krajín, by sa takáto dovolenka predražila.
Môže prísť druhá vlna
Valášek poukázal na to, že je dôležité nepodceniť druhú vlnu koronavírusu, ktorá môže prísť a býva najčastejšie „dovezená zo zahraničia“.
V diskusnej relácii sa politici venovali aj povinnej karantény pre ľudí, ktorí sa Slovensko vracajú zo zahraničia.
Všetky výzvy dokážeme zvládnuť len spoločným úsilím, vyhlásila Čaputová ku Dňu Európy
„Dnes už nevidím dôvod, aby sme do štátnej karantény posielali ľudí, ktorí chodia na turnusy napríklad do Rakúska. Máme 850 monitorovacích náramkov, tak ich môžeme využiť u týchto ľudí,“ uviedol Klus.
Podľa neho však netreba zabúdať na to, že štátna karanténa mala svoj kľúčový význam pri epidemiologickej situácii Slovenska.
Kľúčová úloha Európskej únie
Kmec chápe kritiku vlády zo strany repatriantov, ktorí čakali na hraniciach v stanoch. „Zdraví boli umiestňovaní s chorými, a preto chápem názory ľudí, ktorí s tým nesúhlasia“.
Úloha Európskej únie (EÚ) je podľa diskutujúcich v boji proti koronavírusu kľúčová. „Dnes platí, že pomoc, ktorú si poskytujú členské štáty EÚ je rádovo a násobne vyššia ako akákoľvek pomoc z Ruska či Číny,“ povedal Valášek.
Policajti museli v karanténnom centre spacifikovať 52 lesných robotníkov z okresu Detva
Klus zdôraznil, že nikto nemohol tušiť, aká kríza Európu čaká. „Európska únia nemá kompetencie v zdravotníckych politikách. Zachovali sa tranzitné koridory a vďaka tomu bol zabezpečený vnútorný trh. EÚ tiež okamžite zflexibilnila čerpanie eurofondov, pre nás to znamená 4 miliardy eur,“ vysvetlil prínos Únie pri koronakríze Klus.
Podľa Kmeca je pomoc z EÚ dôležitá, no chýba podľa neho rýchlosť poskytnutia prostriedkov ľuďom, ktorí ich potrebujú. „Pri pomoci je rozhodujúca rýchlosť. Sme na chvoste pri rozdávaní týchto peňazí,“ zdôraznil Kmec.