Slovensko čelí závažným otázkam v oblasti právneho štátu, problémom je paragraf 363 aj ochrana LGBTI+

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Súd, LGBTI, zákon
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovensko naďalej čelí viacerým závažným problémom v oblasti právneho štátu, ako sú napríklad netransparentná aplikácia paragrafu 363 Trestného poriadku, porušovanie pravidiel legislatívneho procesu, absencia zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a ohrozená zostáva aj sloboda médií.

Správa o právnom štáte

Konštatuje to organizácia Via Iuris v rámci správy „Liberties Rule Of Law Report“, na ktorej vypracovaní sa podieľa 45 ľudskoprávnych organizácií z 18 krajín Európy.

Správa následne slúži ako jeden z podkladov pre Európsku komisiu a jej hodnotiacu správu o právnom štáte. V tejto súvislosti združenie vyčíta Slovensku, že ani jedno zo špecifických odporúčaní Európskej komisie adresovaných Slovensku v minuloročnom hodnotení nebolo implementované a o niektorých sa ani nezačala diskusia.

Najväčšiu výzvu pre justíciu v roku 2022 predstavovalo nepredvídateľné a netransparentné uplatňovanie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom, čo v konečnom dôsledku výrazne ovplyvnilo priebeh trestných konaní vo veľkých korupčných kauzách. Generálny prokurátor neprejavil ochotu diskutovať o spôsobe, ako zvýšiť dôveru verejnosti v jeho postup,“ skonštatovalo Via Iuris.

Obmedzenie právomocí generálneho prokurátora

Zároveň združenie pripomenulo, že v parlamente neprešiel žiaden z návrhov na obmedzenie právomocí generálneho prokurátora. „Spôsob, akým vysvetľuje verejnosti rozhodnutia v dôležitých kauzách, je vnímaný ako nedostatočný,“ uviedlo združenie.

Organizácia vo svojom hodnotení takisto konštatuje, že ešte nikdy v histórii nebol legislatívny proces obchádzaný tak často ako počas aktuálneho volebného obdobia. Politici sa totiž dopúšťali opakovaných a hrubých porušení pravidiel zákonodarného procesu.

Možno sem zaradiť konštantné nadužívanie skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných predpokladov, obchádzanie zákazu pozmeňujúcich návrhov nesúvisiacich s pôvodným obsahovým zameraním návrhu (tzv. legislatívne “prílepky”), predkladanie návrhov koaličnými poslancami v záujme skrátenia štandardného legislatívneho konania či slabú ochranu ústavodarného procesu,“ vysvetlilo Via Iuris.

Ochrana novinárov a LGBTI+

Organizácia poukazuje aj na to, že na Slovensku naďalej chýbajú zákony poskytujúce aspoň minimálne štandardy ochrany pre novinárov, ale aj pre LGBTI+ ľudí.

Práve tieto dve skupiny sú predmetom ostrých útokov zo strany politikov, ale aj vrcholných ústavných činiteľov, ktoré len prehlbujú polarizáciu spoločnosti,“ uviedlo združenie.

Sloboda médií je podľa Via Iuris ohrozená aj schválením zákona, ktorý zrušil koncesionárske poplatky, čím sa verejnoprávne média stali úplne závislé od príspevkov zo štátneho rozpočtu.

Pozitívne síce možno hodnotiť prijatie nových mediálnych zákonov, ale aj ich uvedenie do praxe so sebou prinieslo viacero nejasností. Netransparentná bola tiež právna úprava blokovania webových stránok uverejňujúcich škodlivý obsahu, ktorá jednak nemala vopred jasne vymedzené pravidlá a tiež samotný priebeh blokovania nespĺňal podmienky spravodlivého procesu,“ dodalo Via Iuris.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Európska komisia (EK)Via Iuris