BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) – Slovensko bude po šestnástich rokoch opäť hostiť v roku 2015 súťaže svetovej zimnej univerziády.
Medzinárodná federácia univerzitného športu (FISU) schválila presun súťaží v klasických lyžiarskych disciplínach a biatlone zo španielskej Granady, ktorá bude centrom budúcoročnej zimnej univerziády, do Štrbského Plesa a do Osrblia. Španielske stredisko má problémy pri organizovaní súťaží v týchto športoch a FISU sa rozhodla predísť nepríjemnostiam týmto krokom. Vláda si na dnešnej 105. schôdzi vypočuje správu rezortu školstva o spoluorganizovaní podujatia.
Rozpočet a výdavky
Podľa vládneho materiálu by rozpočet časti súťaží SZU na Slovensku bol 1 597 600 eur. Z tejto sumy by časť poskytla FISU a účastníci, Slovensko by malo prispieť sumou 276-tisíc eur. Z marketingových aktivít sa počíta s príjmom 20-tisíc eur.
Ďalšie výdavky by boli na rekonštrukciu a dokončenie areálov v Osrblí a v Štrbskom Plese, vyžiada si to sumu 453-tisíc eur. Kabinet by dnes mal poveriť šéfa rezortu školstva Dušana Čaploviča, aby do 15. mája rokoval s ministrom financií Petrom Kažimírom o zabezpečení rozpočtovo nekrytých prostriedkoch vo výške 293 tisíc eur v roku 2014 a vo výške 128 tisíc eur v roku 2015 na zabezpečenie 27. svetovej univerziády 2015 – Granada – Štrbské Pleso – Osrblie.
Hroziace havárie
Zosuvy pôdy naďalej na Slovensku ostávajú problémom, ktorý má negatívny vplyv na život občanov.
Uvádza sa to v informácii o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám. Odborníci v roku 2013 sledovali 35 lokalít, čo bolo o sedem viac ako v roku 2012.
V minulom roku tiež objavili 19 novovzniknutých zosuvov. Najväčšie zosuvy zaznamenali v minulom roku v obciach Varhaňovce a Nižná Myšľa. V havarijnom stave sú naďalej lokality v Brusne, Kraľovanoch, Veľkej Lehôtke a v Hradci. Dokument konštatuje v roku 2013 nárast pohybovej aktivity pôdy. Jednou z príčin bolo aj veľké množstvo zrážok na jar 2013, čo viedlo k zvýšeniu hladiny podzemných vôd.
Monitoring sa zameriaval aj na vplyv ťažby nerastov na životné prostredie. V minulom roku nezaznamenali nové prejavy nestability terénu v dôsledku banských objektov alebo banských prác. Negatívny vplyv však ťažba mala na povrchové vodné toky. Prenikanie banských a drenážnych vôd do vodných tokov spôsobuje zvyšovanie obsahov kovov. Tento fenomén pretrváva hlavne v oblastiach rudných ložísk ako Kremnica, Rudňany alebo Špania Dolina. Ďalšou oblasťou monitoringu bola stabilita hornín pod historickými objektmi.
Zabezpečenie stability
Na Spišskom hrade kontrola zistila posun v trhline za Perúnovou skalou. Výsledky meraní zároveň potvrdili trend poklesávania skalného bloku a na zabezpečenie stability bude preto potrebné sanačné opatrenie. Sanácia bude tiež potrebná na hrade Strečno, kde sa monitorovaná trhlina rozšírila o 1,5 milimetra. To zvýšilo nestabilitu skalného previsu nad štátnou cestou.
Slovensko je už od svojho vstupu do Európskej únie (EÚ) v roku 2004 v pozícii tzv. čistého prijímateľa, teda príjmy štátu z EÚ zatiaľ vždy prevyšovali jeho odvody do spoločného rozpočtu. Od roku 2004 do 31. decembra 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 mld. eur, odviedli sme 6,11 mld. eur. Naša čistá finančná pozícia voči EÚ koncom minulého roka teda bola 6,75 mld. eur. Vyplýva to z Hodnotiacej správy o 10 rokoch členstva SR v EÚ, ktorú dnes majú schvaľovať ministri.
Slovensko pristúpením k EÚ vstupovalo do už prebiehajúceho viacročného finančného rámca EÚ stanoveného na roky 2000 až 2006. Počas rokov 2004 až 2006 sa Slovensku podarilo využiť z európskych zdrojov na financovanie rozvojových projektov 1,90 mld. eur. Krajina za rovnaké obdobie odviedla do rozpočtu EÚ približne 1,30 mld. eur.