Slovenská ekonomika v tomto aj budúcom roku porastie, trh práce je však napätý

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, ekonomika
Foto: ilustračné, Thinkstock.
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Slovenská ekonomika v tomto roku stúpne o 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z aktuálnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií. Túto úroveň tohtoročného rastu inštitút odhadoval aj vo svojej poslednej septembrovej prognóze.

    IFP počíta s ekonomickým rastom

    V budúcom roku IFP taktiež počíta s ekonomickým rastom. Podľa nich sa začne zotavovať spotreba domácností a čerpanie EÚ fondov vystrieda plán obnovy. HDP sa tak zvýši o 2,2 %. Plán obnovy potiahne ekonomiku aj v roku 2025 a definitívne odznejú inflačné tlaky, čo bude znamenať vrchol ekonomického cyklu. HDP by tak mal vzrásť o 2,8 %.

    „V rokoch 2026 a 2027 ekonomický rast zvoľní k úrovniam svojho potenciálneho rastu,“ konštatuje IFP. Trh práce je však podľa inštitútu napätý. Demografické zmeny tlačia ponuku práce nadol a výrazný pokles v miere nezamestnanosti do budúcna IFP neočakáva.

    Inflácia na úrovni takmer 11 percent

    Inflácia by mala v tomto roku podľa odhadov IFP dosiahnuť 10,7 %, v budúcom roku by mala byť na úrovni 4,9 %. V septembrovej prognóze odhadovali, že priemerná spotrebiteľská inflácia dosiahne v tomto roku taktiež 10,7 %, no pre budúci rok pôvodne odhadovala mierne nižšiu infláciu, a to 4,5 %.

    Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hodnotí aktuálnu prognózu rezortu financií ako realistickú. RRZ je vo svojom výhľade rastu ekonomiky pesimistickejšia na rok 2024, kde očakáva miernejší rast zahraničného dopytu a exportu z dôvodu výrazne utlmených ukazovateľov výkonnosti ekonomiky eurozóny a ďalších obchodných partnerov.

    Napätie na trhu práce

    „Okrem exportu by sa to malo prejavovať aj v miernejšom raste súkromných investícií a zároveň očakávame miernejší nábeh investícii z plánu obnovy,“ uvádza rada.

    Optimistickejšia je RRZ najmä ku koncu predikčného horizontu. Pri predpokladanom plnom výkone ekonomiky a napätí na trhu práce očakáva mierne vyšší rast miezd.

    Predpokladaný nárast investícií

    „Zároveň vzhľadom na očakávané investície v automobilovom priemysle a zo zdrojov EÚ predpokladáme vyšší rast investícií. Tieto dopytové faktory podporia aj konečnú spotrebu domácností,“ uvádza rada.

    Z prepočtov RRZ vyplýva, že makroekonomická prognóza rady by v porovnaní s predloženou prognózou rezortu financií vytvárala predpoklad pre mierne vyššie daňové a odvodové príjmy, ale to by bolo čiastočne kompenzované vyššími výdavkami na dôchodky a mzdy. Dopad týchto rozdielov na saldo verejnej správy je vo výške priemerne 0,1 % HDP ročne za celý štvorročný horizont prognózy, preto rada hodnotí prognózu ako realistickú.

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Firmy a inštitúcie: IFP Inštitút finančnej politikyMF Ministerstvo financií SRRada pre rozpočtovú zodpovednosť