BRATISLAVA 5. júla (WebNoviny.sk) – Priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku v prvom štvrťroku tohto roka dosiahla 1 046 eur. Medziročne sa tak zvýšila o 4,38 %.
Vyplýva to zo štatistického zisťovania Štvrťročný výkaz o cene práce ISCP, ktoré realizuje Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR.
Ako v tlačovej správe informovalo ministerstvo práce, v podnikateľskej sfére v prvom štvrťroku zarobili ľudia v priemere 1090 eur, v nepodnikateľskej 908 eur.
Najmenej sa zarába v Prešovskom kraji
Najvyššie mzdy v januári až marci tohto roka už tradične poberali zamestnanci v Bratislavskom kraji, kde sa priemer vyšplhal na 1390 eur. Nasleduje Košický a Trnavský kraj. Naopak, najmenej za prácu dostali zamestnanci v Prešovskom kraji.
Pod 900 eur v hrubom zarába vyše polovica Slovákov, časť z nich si musí vystačiť s minimálnou mzdou
Najviac vzrástli medziročne priemerné mzdy v Trenčianskom kraji, a to o 6,1 %. O 5,7 % stúpli v Košickom, o 4,9 % v Trnavskom a v Nitrianskom kraji. V Bratislavskom kraji sa zvýšili o 4 %. Najmenej narástli mzdy v Žilinskom kraji, o 3,4 %.
Pri nezapočítaní miezd v Bratislavskom kraji by priemerná hrubá mesačná mzda za ostatné kraje Slovenska bola podľa ministerstva práce na úrovni 936 eur, teda klesla by o 110 eur, čo je viac ako 10,5 %.
Najmenšie platy majú absolventi
V prvom štvrťroku tohto roka zarábali najviac v priemere zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov. Vyššie platy poberali aj ľudia starší ako 60 rokov. Najmenej zarobili mladí prichádzajúci na trh po ukončení základnej, resp. strednej školy.
Priemerná mzda zamestnancov do 20 rokov bola o viac ako 400 eur nižšia ako celoslovenský priemer. Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje mzdu, je podľa ministerstva práce aj vzdelanie.
V prvých mesiacoch tohto roka v priemere najviac zarobili ľudia s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Išlo až o takmer 450 eur viac ako zamestnanci s vyšším odborným vzdelaním. Priemerná mzda zamestnancov s úplným stredným odborným vzdelaním sa blížila k celkovému priemeru.
V priemere najvyššie mesačné mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia (2 009 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1862 eur) a zamestnanci pracujúci v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (1617 eur).
Na opačnej strane mzdového ohodnotenia sa dlhodobo umiestňujú zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, ktorí zarábajú v priemere 623 eur za mesiac.
Kde ľudia najviac cestujú za prácou?
Okrem mzdových charakteristík monitoruje toto štatistické zisťovanie aj dochádzanie za prácou. Najviac zamestnancov je ochotných cestovať do Bratislavského kraja, pričom každý tretí zamestnanec má trvalé bydlisko v inom kraji.
Naopak, najväčší podiel zamestnancov odchádzajúcich za prácou je z Trnavského kraja, nasleduje Nitriansky a Prešovský kraj. Trnavský a Nitriansky kraj pritom profitujú z blízkosti Bratislavského kraja, kde malá vzdialenosť dovoľuje zamestnancom dochádzať za prácou na dennej báze.
Reprezentatívna vzorka zisťovania zahŕňa 8259 zamestnávateľov (6015 z podnikateľskej sféry a 2244 z nepodnikateľskej sféry) s 987 407 zamestnancami (769 187 v podnikateľskej sfére a 218 220 v nepodnikateľskej sfére). Pokrýva tak 46,69 % z celkového počtu zamestnancov v SR. Výberová vzorka neobsahuje zamestnancov u živnostníkov a zamestnancov ozbrojených zložiek.
Štvrťročný výkaz o cene práce ISCP podporuje zber údajov priamo od zamestnávateľov výhradne elektronickou formou. Pre výpočet hrubej mesačnej mzdy v plnej miere rešpektuje metodické vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce, keď monitoruje reálne vyplatené mzdy za skutočne odpracovaný čas. Oproti výpočtu Štatistického úradu SR sú tieto mzdy očistené o neodpracovaný čas pre dočasnú práceneschopnosť a neospravedlnené absencie.
