BRATISLAVA 12. mája (WEBNOVINY) – Deň matiek prenikol do povojnového Československa z Nemecka a Rakúska.
„Na šírení sviatku sa podieľala aj manželka prvého Československého prezidenta Charlotta Garigue Masaryková – pôvodom Američanka,“ hovorí etnologička Magdaléna Paríková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Sviatok podľa nej prijali skôr v mestách než na vidieku. Oficiálne sa u nás Deň matiek oslavoval do roku 1948, potom ho komunisti nahradili marcovým Medzinárodným dňom žien (MDŽ).
„Žiada sa konštatovať, že nový sviatok spojený s uctievaním ženy, nielen v úlohe matky, má veľmi vážne postavenie v súvislosti s občianskymi, politickými a spoločenskými právami ženy, vrátane s právom ženy voliť, pracovať a byť svojprávnou,“ poznamenala Paríková.
Napriek tomu, že Deň matiek stratil punc oficiálnosti, podľa etnologičky popri MDŽ nestratil v spoločnosti svoje opodstatnenie a primeranú úctu.
„Azda prekvapí výsledok výskumov, že sviatok žien má živú popularitu v spoločnosti ako sviatok uctievajúci si ženu – slobodnú, vydatú, matku, starú matku, sestru. Pričom Deň matiek sa sústreďuje skôr na matku, starú mamu a má v mnohých rodinách aj v súčasnosti pevné miesto,“ dodala Paríková.
Cirkevný sviatok
Etnologička pripomína, že pôvod Dňa matiek siaha do 17. storočia do Anglicka.
Vyvinul sa z cirkevného sviatku s názvom Lätare, Mathering Sunday alebo Mothering day. Jeho oslavy sa spájali s bohoslužbou, stretávaním sa rodiny a obdarovávaním matky drobnými darčekmi.
„V tento deň sa poskytovalo dokonca služobníctvu voľno, aby mohli pozdraviť aj vzdialenejšie bývajúcu matku,“ vysvetľuje Paríková. Deň matiek dokladujú aj krátke básničky z roku 1676, ktoré majú charakter vinšov, rečňovaniek, často i s humorným motívom. To podľa etnologičky poukazuje na cirkevný, ako aj svetský charakter sviatku, spojeného s rodinou a hlavne matkou.
Za hranice Veľkej Británie sa sviatok rozšíril na prelome 19. a 20. storočia. „Z pôvodného termínu, situovaného do pôstneho obdobia, sa stabilizoval termín slávenia sviatku na druhú májovú nedeľu v roku Mathers day – prejav úcty a poďakovania matke,“ hovorí ďalej Paríková.
Sviatok si získal popularitu v USA aj vo viacerých krajinách Európy. Podľa Paríkovej sa na jeho šírení podieľali zrejme osvetové a vzdelávacie inštitúcie, charitatívne inštitúcie a vo veľkej miere aj cirkev.
Príležitosť pre biznis
Okrem médií vo viacerých krajinách Európy priložili ruku k dielu aj obchodné zväzy a podnikatelia, ktorí našli vo sviatku obchodnícku príležitosť.
Po tom, čo sa Deň matiek udomácnil v Škandinávii a Nemecku, v 20. rokoch 20. storočia sa rozšíril aj do Rakúska. Podľa etnologičky to bola zásluha matky vtedajšieho spolkového prezidenta Marianne Heinisch. Vďaka ženským spolkom sa z pôvodne mestského prostredia sviatok šíril aj na vidiek.
„Pripomenutie sviatku matky sa vzťahovalo aj na zosnulé matky návštevou na cintoríne a kladením kvetov na hrob,“ uvádza Paríková. Pripomína, že osobitné miesto mal sviatok v období fašizmu, kedy sa úcta k matke spojila s politickou propagandou.
„Nie veľmi prijateľné formy a sprievodné formy sviatku sa usilovali zmeniť cirkevné, štátne a kultúrne organizácie v Nemecku a Rakúsku po skončení 2. svetovej vojny,“ dodala Paríková.
