Už slávny rímsky historik Plínius starší vraj pil víno vyrobené z tejto odrody počas svojej vojenskej kariéry v Germánii, na rieke Rýn, niekedy v polovici prvého storočia nášho letopočtu. Pôvod tejto odrody je naozaj v okolí rieky Rýn, kde sa zrejme kultivoval divý vinič. Rozoznávaná a podrobne popísaná je táto odroda v 15. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1435. V nasledujúcich storočiach sa začína objavovať ďalej od Rýna – v Taliansku, Rakúsko-Uhorsku, na Balkáne, od 19. storočia sa pestuje v USA, Austrálii a na Novom Zélande.
Základné fakty o rizlingu
Hrozno rastie v chladnejších oblastiach s dlhým vegetačným cyklom, najlepšie na štrkovo-pieskovom podloží, s dobrým odvodom vody, na slnečných svahoch. Pôdne typy majú vplyv na charakter výslednej chuti vína, tenká šupka je náchylná na plesne – aj ušľachtilú botrytídu. Chuť vín je pomerne vysoko aromatická, kvetnatá, s čistou kyslosťou. V aróme sa primárne vyskytuje med, lipový kvet, broskyne, marhule, v sladkých verziách navyše citrusová kôra, hrozienka, mandle. Balans medzi sladkosťou a kyslosťou je hlavným faktorom kvality a dlhovekosti rizlingu. Málokedy sa vyskytuje vo vínach s inými odrodami.
Neexistuje univerzálnejšia odroda ako je rizling. Okrem červeného vína sa z neho dá robiť všetko – suché, ľahké, polosuché, polosladké, aromatické, sladké, botritické aj šumivé vína. Anglickí autori radia rizling k aromatickým odrodám a víno vyrobené z rizlingu máva najčastejšie obsah zvyškového cukru. To celkom nie je pravda v Strednej Európe, kde sa za štandard považuje suché víno s ľahkým náznakom arómy po mede a lipe, s veľmi svetlou farbou so šedo-zelenkavým odtieňom a nulovým zvyškovým cukrom. Rizling dal základ systému kvalifikácie vín podľa cukornatosti hrozna – kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber. Z rizlingu sa dá urobiť vynikajúce víno pri akejkoľvek cukornatosti muštu.
Na rozdiel od slovenských vinárov, Nemci robia aj kabinetné rizlingy sladké, či aspoň polosuché. Víno má potom veľmi nízky obsah alkoholu, menej ako 10% a je skutočne dosť aromatické. Nie som milovníkom tohto typu vína, ale je to prekvapujúco dominantný štýl rizlingov z Nemecka, Austrálie, Nového Zélandu a USA. Pri diskusii s vinárskou rodinou Wegelerovcov z Rheingau som sa dozvedel, že suché rizlingy robia iba niečo cez 20 rokov a vraj boli jednými z prvých v oblasti. Je pravda, že pri nákupe nemeckých rizlingov si dávam veľký pozor na to, aby malo víno na etikete aj označenie trocken, teda suché, lebo inak zvyškových cukrov bude mať neúrekom. Ale zasa nájdu sa konzumenti, ktorým je náš „ryňáček“ kyslý ako kapustová voda.
Cestovanie za rizlingom v Európe znamená navštíviť hlavne Wachau v Rakúsku, čo máme z Bratislavy na 2 hodiny jazdy autom, Porýnie v Nemecku a Alsasko vo Francúzsku. Tie posledné dve sú už trocha ďalej, ale stoja za výlet, lebo vinárske kraje sú to čarokrásne. Historické mestá a dediny, hrady, rieky, svahy s vinohradmi a dobrá infraštruktúra pre turistov s akýmkoľvek povozom.
V Nemecku sa rizlingy pestujú na terasách nad riekou Rýn už stovky rokov a vinohrady modelujú charakter krajiny. Trebárs Schloss Johannisberg je vinárstvo, kde robia rizling vyše 900 rokov. Pre milovníkov rizlingov je návšteva tohto miesta takmer posvätný akt. Tvrdí sa, že práve na tejto oblej vyvýšenine nad Rýnom v oblasti Rheingau sa prvýkrát kultivoval rizling, ktorý sa tu pestuje doteraz. Celkom určite však má Schloss Johannisberg historické prvenstvo vo výrobe sladkých vín z neskorých zberov, výberov z hrozna (auslese), hrozienkových výberov (trockenbeerenauslese) či ľadových vín.
Z nemeckých vinohradníckych oblastí je celosvetovo preslávená pestovateľská oblasť okolo rieky Mosely, prítoku Rýna. Odtiaľto pochádzajú tie najlepšie a najdrahšie rizlingy. Anglickí obchodníci s vínom si ich v minulosti cenili viac ako Bordeaux Premier Grand Cru. Medzi úplnú špičku moselských vinárov patrí aj Egon Müller, známy na Slovensku tým, že dostal rizling z Château Belá do hodnotenia časopisu Wine Spectator ako prvé víno zo Slovenska. Vína od Egona Müllera, či z Nemecka alebo zo Slovenska, sú polosuché, majú výraznú arómu a sú nádherne harmonické.
V Rakúsku, v oblasti Wachau sa rizlingy pestujú na terasách nad Dunajom takisto už pár stoviek rokov. Miestne terasy sa dostali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zaujímavosťou vo Wachau je miestne názvoslovie pre označovanie vín podľa zrelosti hrozna, ktoré sa nepoužíva nikde inde. Namiesto tradičných prívlastkov – kabinet, neskorý zber a výber z hrozna sa používajú názvy Steinfeder, Federspiel a Smaragd. Drvivá väčšina rizlingov z Wachau sú suché, ovocné vína, s primeraným obsahom kyselín, ktoré im dodávajú čerstvosť, často bývajú mierne perlivé, hlavne mladé.
Alsasko prináša do tvrdej nemeckej rizlingovej tematiky noblesu a francúzsky šarm. V Alsasku sa najlepšie rizlingy pestujú vo vinohradoch s prívlastkom Grand Cru. Dnes je ich 51. Alsaské vína sú určené na dlhodobé skladovanie a zrenie v pivnici. Bývajú plnšie, ťažie a komplexnejšie ako nemecké či rakúske. Sladké vína z neskorých zberov sa označujú ako Vendange Tardive a botritické Sélection de Grain Nobles.
Rizling má jednu veľmi zaujímavú typickú vôňu, ktorá sa vyvinie po rokoch zrenia vo fľaši. Rizling sa nezvykne skladovať v sudoch za účelom obohatenia arómy o vanilkové tóny z dubového dreva. Na to má rizling niečo úplne špeciálne – petrolejovú arómu. Hovorí sa jej tak, lebo pripomína priemyselné vône ako mazivá, gumu, petrolej. Znie to trocha divne, niektorým ľuďom to vadí, iní to vyhľadávajú. Chemicky to spôsobuje 1,1,6-trimetyl-1,2-dihydronaftalén (TDN), na ktorý sa v procese zrenia menia karotenoidové prekurzory hydrolýzou kyselín. Ani ja si to neviem predstaviť, ale páči sa mi tá vôňa starého rizlingu, ktorá je dôkazom kvality, ktorú majú staré a cenné vína.