Rusi kritizujú šéfa NATO za rétoriku v štýle studenej vojny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rusko
Foto: SITA/AP

KYJEV 10. apríla (WEBNOVINY) – Ruská vláda vo štvrtok zverejnila vyhlásenie, v ktorom opäť odsudzuje „zanietené napodobňovanie rétoriky z éry studenej vojny“ zo strany generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena v súvislosti s krízou na Ukrajine.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve šéfa 28-člennej aliancie obviňuje z jej premeny na „elitný klub“ uplatňujúci v medzinárodnej politike „dvojité štandardy“. Reaguje tak zrejme na Rasmussenov utorňajší prejav v Paríži, kde vyzval Rusko na stiahnutie desaťtisícov svojich vojakov, ktorí sú podľa NATO sústredení v oblasti pozdĺž hranici s Ukrajinou.

Aliancia tvrdí, že Moskva týmto spôsobom vyvíja nátlak na vládu v Kyjeve alebo sa dokonca pripravuje na možnú inváziu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to popiera a zdôrazňuje, že Rusko má právo presúvať sily na svojom území, ako to uzná za vhodné. Ministri zahraničných vecí NATO minulý týždeň rozhodli o zastavení všetkých druhov spolupráce medzi alianciou a Ruskom.

Proruskí demonštranti vtrhli do budovy vlády v Donecku
Foto: SITA/AP

Turčynov sľubuje beztrestnosť aktivistom, ktorí sa vzdajú

Predseda ukrajinského parlamentu a dočasný prezident Oleksandr Turčynov sa vo štvrtok zaručil aktivistom okupujúcim úradné budovy na východe krajiny, že nebudú nijako potrestaní, ak dobrovoľne odovzdajú zbrane a priestory uvoľnia. Podľa portálu tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina sa tak vyjadril na rannom zasadnutí parlamentu v Kyjeve, kde komentoval požiadavku proruskej Strany regiónov, aby poslanci hlasovali o amnestii pre aktivistov.

„Ak ľudia zložia svoje zbrane a uvoľnia úradné budovy, nebude treba prijímať zákon o amnestii. Zaručujeme, že nebudú nijako stíhaní ľudia, ktorí svoje zbrane odovzdajú a priestory opustia. A ja som pripravený vydať príslušný prezidentský dekrét,“ citovala Interfax-Ukrajina z vystúpenia Turčynova, ktorý podľa vlastných slov telefonoval s osobami okupujúcimi pobočku tajnej služby v Luhansku.

Obrazom: Proruskí aktivisti obsadili oficiálne budovy v Charkove, Donecku a Luhansku

Dodal, že okrem uvedenej záruky im ponúkol aj rozšírenie právomoci oblastných samospráv vrátane vytvárania vlastných „výkonných orgánov“. Predmetom telefonátu bolo údajne taktiež vytvorenie „medzinárodnej komisie, ktorá by v spolupráci s (ukrajinskou) generálnou prokuratúrou preverila všetky udalosti spojené s usmrtením ukrajinských občanov počas pokojných protestov“.

Dočasná ukrajinská vláda dala v stredu proruským aktivistom v Luhansku a Donecku 48-hodinové ultimátum na opustenie štátnych budov, ktoré obsadili cez víkend v súvislosti s požiadavkou na vypísanie referend o pripojení k Rusku, ako tomu bolo v marci na Kryme. Ukrajinské bezpečnostné sily medzitým úspešne zasiahli proti okupantom v Charkove, čo minister vnútra Arsen Avakov označil za „protiteroristickú operáciu“. Separatisti v Donecku v pondelok vyhlásili vlastnú „ľudovú republiku“ a referendum o nezávislosti chcú vypísať na 11. mája.

NATO
Foto: SITA/AP

NATO zverejnilo snímky z ruských hraníc s Ukrajinou

Severoatlantická aliancia zverejnila vo štvrtok satelitné zábery ruských jednotiek rozmiestnených na ukrajinsko-ruskej hranici. Snímky podľa NATO ukazujú asi 40 000 vojakov a veľký počet tankov, obrnených vozidiel a bojových lietadiel.

„Sú to dobre vyzbrojené jednotky pripravené na boj a rozmiestnené pri cestných komunikáciách,“ povedal novinárom v belgickom Monse brigádny generál Gary Deakin s tým, že satelit zachytil ruských vojakov na vyše stovke miest vo vzdialenosti asi 40 až 150 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Deakin dodal, že v prípade rozkazu z Moskvy môžu byť prvé jednotky na území Ukrajiny do 12 hodín. „Majú všetko – letecké sily, špeciálne jednotky aj delostrelectvo,“ vyhlásil. Zábery pochádzajú z obdobia medzi 22. marcom a 2. aprílom, od tej doby sa však situácia podľa aliancie nezmenila.

K ukrajinskej kríze sa vyjadril aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý je vo štvrtok na návšteve Českej republiky. Rusko podľa neho podnecuje etnické napätie a nepokoje na východe Ukrajiny. „Rusko využíva svoju vojenskú silu, aby Ukrajinu prinútilo stať sa federálnym a neutrálnym štátom,“ vyhlásil s tým, že takéto rozhodnutie leží len na vláde v Kyjeve.

Rusko v reakcii obvinilo NATO z vytvárania umelých a nepodložených hrozieb. Ministerstvo zahraničia vo vyhlásení konštatovalo, že aliancia na to zneužíva krízu na Ukrajine. Nemenovaný vysoký predstaviteľ ruského generálneho štábu vyhlásil, že spomínané satelitné zábery pochádzajú z augusta 2013. „Fotografie, ktoré distribuovalo NATO, ukazujú ruské jednotky Južného vojenského okruhu, ktoré minulé leto uskutočnili viacero cvičení pri ukrajinských hraniciach,“ povedal.

NATO
Foto: SITA/AP

Rada Európy požaduje okamžitý odsun ruských vojsk z Krymu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) zbavilo vo štvrtok Rusko do konca tohto roka jeho hlasovacích práv ako aj práva zúčastňovať sa na monitorovaní volieb vo svete. Za hlasovalo 92 členov zhromaždenia, proti bolo 74, 19 sa zdržalo. Organizácia takto reaguje na anexiu ukrajinského polostrova Krym.

Ruská delegácia na čele s Alexejom Puškovom zasadnutie PZRE bojkotovala a vzhľadom na pozastavenie hlasovacích práv sa rozhodla, že na ďalších diskusiách tohto orgánu sa nebude zúčastňovať. Konanie PZRE je podľa Puškova „fraška, ktorá môže vyvolať len odpor“.

Zhromaždenie už na svojom stredajšom zasadnutí odhlasovalo dokument, v ktorom vyzvalo na bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z Krymu po tom, ako Moskva odstúpila od zmlúv s Ukrajinou o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily.

Podľa portálu tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina výzvu obsahuje dodatok k uzneseniu týkajúcemu sa Ukrajiny, ktorý navrhla ukrajinská delegácia v Rade. Výsledkom hlasovania bol pomer 140 ku 32 v prospech dodatku pri deviatich zdržaniach, uvádza Interfax-Ukrajina.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň informovalo, že prostredníctvom diplomatickej nóty Kyjev upozornilo na odstúpenie od bilaterálnych dohôd o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily na Kryme vzhľadom na skutočnosť, že územie už niekoľko týždňov považuje za súčasť Ruska.

Prezident Vladimir Putin predtým podpísal zákon, ktorým zmluvy z rokov 1997 a 2010 zrušil. Základňou ruskej čiernomorskej flotily je mesto Sevastopoľ, ktoré má v rámci Krymu osobitné postavenie. Stály výbor PZRE, v ktorom sú zastúpené aj Rusko a Ukrajina, ešte v marci odsúdil „narúšanie zvrchovanosti a územnej celistvosti“ Ukrajiny zo strany Ruska. Podobná formulácia sa mala objaviť aj v uznesení z prebiehajúceho plenárneho zasadnutia, proti čomu zástupcovia Ruska protestovali.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anders Fogh RasmussenSergej LavrovVladimir Putin