Vzťahy, najmä tie partnerské, sú večná téma asi každého z nás, no často ich bohužiaľ nevieme „rozlúsknuť“ a točíme sa neustále v kolobehu hádok na tú istú tému. V partnerských vzťahoch si často prechádzame ostrými konfliktami, krízami a nekonečnými výmenami názorov, kedy sa zdá, že sa snáď nikdy opäť nepomeríme. Čo keby sme sa však na náš vzťah pozreli z iného uhla pohľadu?
Hovorí sa, že ak nám vzťah 80 percent času prináša radosť a hádame sa iba zvyšných 20 percent, je to zdravá rovnováha. No zdravý vzťah nevytvárajú veľké gestá či zriedkavé dramatické hádky, ale práve malé každodenné „drobnosti“.
Ako správne komunikovať, aby sme zlepšili svoje vzťahy s partnerom, v práci, s deťmi a rodičmi? - ROZHOVOR
A to aj v pozitívnom aj v negatívnom zmysle slova – hranie sa s mobilom, keď nám partner niečo rozpráva či bozk na rozlúčku ráno vo dverách. Práve tieto malé gestá robíme na dennej báze a v tom tkvie ich obrovský dopad na našu spokojnosť vo vzťahu.
Na túto tému sme sa rozprávali so vzťahovým koučom Tomášom Mészárosom, ktorý mužom pomáha vo vzťahu oživiť príťažlivosť, iskru a spojenie. V rozhovore sa dozviete, čo môžeme robiť, aby naše vzťahy nechradli, ale naopak každým dňom rástli.
V partnerských vzťahoch sa často hovorí o veľkých konfliktoch či krízach. Myslíte si, že väčší negatívny dopad na vzťah majú veľké hádky alebo skôr to, čo robíme či nerobíme na každodennej báze?
Najväčší vplyv na vzťahy majú veci, ktoré robíme alebo nerobíme opakovane. To, čo sa potom prejaví ako konflikt alebo kríza, je už len dôsledok.
Prečo majú maličkosti ako prevrátenie očí, odvrátenie sa, nezáujem počúvať taký silný dopad na partnera?
Práve preto, že sú to prejavy niečoho hlbšieho a dôležitejšieho. Vyvolávajú v nás pocit nebezpečenstva. Naše telo veľmi dobre vníma takéto signály. A potom ich svojou subjektívnou optikou interpretuje a reaguje. Napätím, odpojením alebo dokonca odporom. Dôležité je, že gestá a telesné prejavy sú väčšinou automatické. Vychádzajú z nášho vnútorného stavu. Preto sa treba zamerať na vnútorný stav tela a nie na samotný prejav navonok.
Aké konkrétne správania alebo „drobnosti“ si partneri všímajú a môžu ich vnímať ako odmietnutie či nezáujem?
V každom vzťahu je to iné. Každý má svoje spúšťače podľa jeho zranení a intenzívnych skúseností. Preto nie je podstatné, aká je konkrétna “drobnosť”. Podstatné je, čo je príčina pod tým správaním a tiež prečo máme na to negatívnu reakciu. Keď ma niečo zraňuje alebo odpojuje, dôležité je pozrieť sa do seba: čo mi to signalizuje o mne a prečo si k tomu pripájam taký alebo onaký príbeh? Kde viem prebrať viac zodpovednosti za svoje emócie?
Najprv všetci ostatní, až potom ja. Trpíte záchranárskym komplexom? Takto ho porazíte - ROZHOVOR
Pretože máme tendenciu hľadať chyby v druhom, ale na jeho prežívanie a správanie máme minimálny vplyv. Pre pozitívne zmeny sa treba vždy zamerať na seba, svoju emočnú reguláciu a áno často aj na našu schopnosť rozpoznať a komunikovať naše hranice.
Stretávate sa s tým, že práve tieto malé signály vedú k postupnému odcudzeniu páru?
K odcudzeniu páru nevedú samotné signály, ale to, na čo tie signály ukazujú, a to býva dlhodobého charakteru. Často je dôvodom úpadku zanedbávanie práce na vzťahu. Nemáme ho ako prioritu a on časom zvädne.
Čo sa deje, keď sa tieto drobné zraňujúce prejavy začnú v čase nabaľovať? Môžu viesť až k trvalému odporu voči partnerovi?
Drobné odmietnutia a neláskavosti sa časom vždy menia na odpor. Stále platí, že pozornosť treba dať podkladovým príčinám. Lebo prevrátenie očí človek neurobí plánovane. Je to automatická reakcia na partnera, jeho slová alebo jeho energiu. Reakcia je podmienená stavom tela v danej chvíli. A ten stav často zrkadlí to, čo sa deje vo vzťahu dlhodobo.
Láska ako droga: Prečo sme závislí na dráme a stabilný vzťah nás nudí? - ROZHOVOR
Ako môže človek rozpoznať, že takéto správanie používa, aj keď si to neuvedomuje?
Najčastejšie mu to oznámi partner alebo niekto blízky. A potom je už len na ňom, aby si to začal všímať a hľadal, čo je za tým.
Čo býva pre ženy najcitlivejšie? Ktoré drobné prejavy ich najviac zraňujú?
Je to individuálne, podľa jej skúseností, zranení a citlivých miest. Napríklad tlak do sexu, absencia mužovej pozornosti, absencia láskavého dotyku či zľahčovanie jej pocitov.
A naopak, čo si najviac všímajú muži a čo ich dokáže zasiahnuť aj v drobnostiach?
Opäť je to individuálne. Ale často je to odmietnutie ich sexuality, zraňujúce výčitky, nedostatok ocenenia a rešpektu.
Ako odlišne sa u mužov a žien nabaľujú tieto malé zraňujúce prejavy? Vedú skôr k tichej domácnosti alebo k častým výbuchom?
Záleží od povahy konkrétneho človeka, nie od pohlavia. Niekto reaguje výbuchom, niekto agresívnym tichom. Oboje sú obranné mechanizmy – prejav nezvládnutej emočnej regulácie alebo nedostatku komunikačných zručností.
Ako sa o týchto drobných zraňujúcich prejavoch rozprávať bez toho, aby rozhovor vyústil do obviňovania alebo hádky?
Tak, že neobviňujem partnera. Preberiem plnú zodpovednosť za svoje správanie a svoje emócie. Hovorím o sebe: čo potrebujem, čo si želám, aby sa dialo a ako sa cítim. Nie o tom, čo spravil zle ten druhý a ako sa má opraviť. Pomenovávam konanie, neprisudzujem identity. Príklad: „Keď počujem zvýšený hlas, bojím sa.“ Namiesto: „Si ukričaný nervák, spamätaj sa.“
Rozhovor s párovým terapeutom: Čím drahšia svadba, tým kratšie manželstvo? Štatistiky hovoria jasne
Existuje nejaké jednoduché cvičenie alebo praktický tip, ako si partneri môžu viac uvedomovať svoj spôsob reakcií a gest?
Podľa mňa je ultimátne cvičenie samotný vzťah. Partner je primárny prijímateľ našich prejavov a gest – a ak mu dáme priestor, rád nám túto spätnú väzbu poskytne. Buď sám od seba alebo keď sa ho priamo spýtame. Napríklad: „Mám dojem, že niektoré moje gestá alebo výrazy ti nie sú príjemné. Nie všetky si vždy uvedomujem. Vieš mi povedať, ktoré to sú, kedy sa to deje a ako sa pri tom cítiš?“
Dá sa povedať, že kvalita vzťahu stojí skôr na tých pozitívnych drobných každodenných prejavoch ako na veľkých gestách?
Lásku cítime, keď ju robíme. V tom momente. Vzťah je priestor na každodenné „robenie lásky“ – láskavým dotykom, slovom, myšlienkou, gestom, milovaním. Minulé zásluhy sa nerátajú. Veľké gestá, dovolenky a svetlé momenty nezachránia vzťah. Vzťah (aj život) tvoria jeho bežné dni. Tie si nastavme k našej spokojnosti.
