PARÍŽ 22. apríla (WEBNOVINY) – Rozdiel medzi dvoma postupujúcimi kandidátmi do májového druhého kola francúzskych prezidentských volieb je po spočítaní takmer 60 percent odovzdaných hlasov jedno percento.
Súboj medzi socialistom Francoisom Hollandom a úradujúcim prezidentom Nicolasom Sarkozym bude tak tesnejší, ako sa pôvodne predpokladalo.
Podľa čiastočných výsledkov získal Hollande 27,5 percenta hlasov, kým Sarkozyho podporilo 26,6 percenta voličov.
Obaja sa tak stretnú s májovom druhom kole, v ktorom sa rozhodne, či sa Hollande stane prvým socialistickým prezidentom Francúzska od čias Françoisa Mitteranda.
Pred bránami druhého kola zostala kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová, ktorej nečakane vysoká podpora by mala atakovať hranicu 20 percent, i krajný ľavičiar Jean-Luc Mélenchon s 12-percentnou podporou. Volebná účasť by mala dosiahnuť 80 percent.
Pozícia prezidenta Francúzska je de facto druhou najsilnejšou politickou funkciou v Európe, hneď za postom predsedu nemeckej vlády. Krajina galského kohúta je totiž poloprezidentskou republikou, čo na rozdiel od väčšiny európskych krajín dáva jej prezidentovi právo vyberať premiéra, menovať a odvolávať členov vlády či rozpúšťať parlament. Francúzsky prezident je taktiež vrchným veliteľom ozbrojených zložiek krajiny a má prístup ku kódom k jadrovým zbraniam.
Od roku 2002 je funkčné obdobie francúzskeho prezidenta päťročné, teda o dva roky kratšie ako predtým. Sídlom francúzskeho prezidenta je Elyzejský palác v centre Paríža.
Francois Hollande
Francois Hollande sa narodil 12. augusta 1954 v meste Rouen. Vzdelanie získal na prestížnych parížskych školách a koncom 70. rokov vstupuje do Socialistickej strany.
Začiatkom 80. rokov ho v súboji o poslanecké kreslo za department
Corréze poráža vtedajší primátor Paríža a neskorší prezident Jacques Chirac.
Hollande sa tak do parlamentu za Corréze dostáva až o päť rokov neskôr. O rok na to sa stáva námestníkom starostu mestečka Tulle. Prelom v jeho politickej kariére nastal v roku 1997, keď sa stáva lídrom Socialistickej strany, na ktorej čele nahradil vtedajšieho premiéra Lionela Jospina. V roku 2001 sa stáva starostom Tulle.
Vnútrostranícke spory spôsobili, že kandidátom rozhádaných socialistov pre prezidentské voľby v roku 2007 sa stala Hollandova vtedajšieho partnerka Ségoléne Royalová, ktorú však Nicolas Sarkozy v druhom kole porazil a stal sa prezidentom. Hollande v reakcii na neúspech jeho strany v parlamentných voľbách konaných v rovnakom roku odchádza z pozície lídra socialistov a svoje miesto prepúšťa Martine Aubryovej, ktorú však on sám nepodporil. Na čele strany totiž chcel vidieť jej rivala Bertranda Delanoea, primátora Paríža.
V prezidentských primárkach na jeseň roka 2011 však Hollande Aubryovú v priamom súboji o nomináciu poráža a stáva sa oficiálnym kandidátom Socialistickej stany pre jarné prezidentské voľby. Hollande stelesnil nádeje celého francúzskeho ľavicového spektra, ktoré rátalo s kandidatúrou Dominiquea Straussa-Kahna, bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu. Ten však po sexuálnom škandále z mája 2011 odmietol proti Sarkozymu kandidovať. Hollande v rámci svojej predvolebnej kampane zaujal najmä návrhom zdaniť bohatých Francúzov až do výšky 75 percent.
Hollande nikdy nebol ženatý a so svojou bývalou partnerkou Ségoléne Royalovou má štyri deti. Svoj rozchod verejnosti oznámili krátko po prezidentských voľbách v roku 2007. Jeho nový vzťah s novinárkou Valérie Trierweilerovou však vyvolal pohoršenie verejnosti pre údajný konflikt záujmov.
Nicolas Sarkozy
Nicolas Paul Stéphane Sarközy de Nagy-Bocsa sa narodil 28. januára 1955 v Paríži ako syn maďarského šľachtica.
Vzdelanie v oblasti obchodného a občianskeho práva získal na prestížnej parížskej univerzite a postupne sa z neho stal uznávaný právnik pracujúci aj pre neskoršieho talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Následné štúdium na
Parížskom inštitúte politických vied sa mu však úspešne ukončiť nepodarilo pre nedostatočnú znalosť angličtiny.
V roku 1983 sa Sarkozy stáva starostom bohatého parížskeho predmestia Neuilly-sur-Seine, na čele ktorého vydržal takmer 20 rokov. Do vysokej politiky sa dostáva o päť rokov neskôr ako poslanec za Združenie za republiku vedené vtedajším parížskym primátorom a neskorším prezidentom Jacquesom Chiracom. Sarkozy sa po prvý raz stáva členom francúzskej vlády v roku 1993, keď bol ešte za prezidentovania Francoisa Mitteranda vymenovaný za ministra pre rozpočet. V ministerskom kresle však vydržal iba dva roky, keďže Chirac ako Mitterandov nástupca ho pre vzájomné spory vo funkcii nepotvrdil.
Sarkozy sa opätovne do ministerského kresla dostal až o sedem rokov neskôr. V roku 2002 si ho po svojom druhom víťazstve v prezidentských voľbách za ministra vnútra vybral práve Chirac a vo výkonnom orgáne zotrval ako šéf rezortu financií a následne aj vnútra až do svojho zvolenia za prezidenta. Prelomovým v Sarkozyho politickej kariére bolo jeho zvolenie za predsedu Zväzu za ľudové hnutie (UMP) ako následníka Združenia za republiku v roku 2004. O tri roky na to ohlasuje svoju kandidatúru na prezidentský post. Po tesnom víťazstve v prvom kole však v druhom kole ziskom 53 percent poráža Ségoléne Royalovú a stáva sa 23. prezidentom Francúzska. Počas nasledujúcich piatich rokov sa blysol najmä vyriešením situácie medzi Ruskom a Gruzínskom. Krátko po vypuknutí vzájomného ozbrojeného konfliktu o Južné Osetsko Sarkozy ako prezident predsedníckej krajiny EÚ odletel do Moskvy, kde s ruským premiérom Vladimirom Putinom dohodol prímerie. V marci 2011 súhlasil s aktívnym zapojením francúzskej armády do misie v Líbyi.
Na domácej scéne poznačil jeho päťročné prezidentovanie súdny spor s jeho bývalým premiérom Dominiqueom de Villepinom. Kauza mala názov Clearstream podľa luxemburskej banky, v ktorej si mali údajní podozriví vrátane Sarkozyho viesť tajné účty z predaja zbraní. Villepina minulý rok zbavili obvinení zo snáh o diskreditáciu Sarkozyho, ktorého verejný obraz narúšajú aj obvinenia z údajných ilegálnych darov pre jeho prezidentskú kampaň. Tú mal sprostredkovane finančne podporiť aj niekdajší líbyjský vodca Muammar Kaddáfí.
Sarkozy je známy svojou energickosťou a impulzívnosťou. Iba 165 centimetrov vysoký líder je označovaný za veľmi dobrého rečníka, ktorý si potrpí na svoj imidž v médiách a je citlivý na svoj nižší vzrast. V rámci zahraničnej politiky presadzuje orientáciu na USA, no v roku 2003 odmietol podporiť inváziu do Iraku. Rovnako tak odmieta vstup Turecka do Európskej únie a Ankare ponúka úzku spoluprácu v rámci Stredomoria.
Sarkozy je dvakrát rozvedený a s exmanželkami má dokopy tri deti. Aktuálne je ženatý s talianskou speváčkou a herečkou Carlou Bruniovou, ktorá mu minulý rok porodila dcéru.
