BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Rok 2010 bol pre slovenskú zahraničnú politiku prelomový. Tvrdí to rezort diplomacie v návrhu správy o plnení úloh za uplynulý rok, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. „Kvalitatívna zmena po nástupe novej vlády sa prejavila hlavne v presadzovaní reálneho nazerania na fungovanie Európskej únie a jej meny, v zmene atmosféry vo vzťahoch s Maďarskom a v napĺňaní hodnotovej zahraničnej politiky,“ píše sa v materiáli. Ekonomická politika v zahraničí sa venovala prekonávaniu dôsledkov globálnej finančnej krízy. Pod Ministerstvo zahraničných vecí SR prešli k 1. januáru 2011 obchodní radcovia. Najviditeľnejšou časťou zahraničnej politiky je konzulárna služba, jej dôležitou súčasťou je Stredisko MZV pre pomoc a služby občanom, ktoré poskytlo takmer osemtisíc telefonických informácií občanom. V roku 2010 MZV podpísalo aj dohody s Maďarskom a Slovinskom, ktoré zastúpia Slovensko pri poskytovaní konzulárnej pomoci a vydávaní víz v krajinách, kde SR nemá zastúpenie, konštatuje sa v správe.
Slovensko začalo aktívne hovoriť s Európskou komisiou a krajinami regiónu, ktoré sa majú stať súčasťou Dunajskej stratégie. Vzťahy s Českom materiál označuje ako nadštandardné, s Poľskom ako dynamické. Sledovanou témou vo vzájomných vzťahoch s Rakúskom bola tradične problematika jadrovej energie. S Ukrajinou rozvíjala slovenská diplomacia hospodársko-ekonomickú oblasť, energetickú bezpečnosť, menšinovú a krajanskú problematiku a cezhraničnú spoluprácu. Z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci sa v decembri navyše začal projekt Národného konventu. Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve už štvrtý rok funguje ako Kontaktné veľvyslanectvo NATO na Ukrajine. „Rok 2010 priniesol vo vzťahoch s Maďarskou republikou po konfrontačnom a neproduktívnom období zmenu prístupu k slovensko-maďarskej relácii. Až júlové stretnutie predsedov nových vlád v SR i MR prinieslo dohodu o riešení problémových otázok, obnovilo bilaterálny dialóg ako aj sfunkčnenie zmiešaných komisií,“ píše sa v materiáli.
Vláda chce prehlbovať dvojstrannú spoluprácu s USA aj posilňovanie spolupráce s Nemeckom. Slovenská republika a Veľká Británia sa zaoberali v roku 2010 najmä otázkami európskej politiky. Základom bilaterálnych vzťahov s Francúzskom bolo posilňovanie vzájomného dialógu, vo vzťahoch so Španielskom dominovali témy EÚ, bilaterálne vzťahy s Talianskom sa orientovali na skvalitňovanie investičných možností v SR. Vzťahy s Portugalskom, Belgickom, Luxemburskom, Gréckom, Švédskom, Cyprom, Dánskom, Fínskom a Holandskom sa zameriavali na hľadanie ďalších možností prehĺbenia ekonomickej a kultúrnej spolupráce. Vo vzťahu k Ruskej federácii Slovensko presadzovalo pragmatické a vzájomne prospešné vzťahy so zameraním na hospodársku oblasť a posilňovanie ekonomickej dimenzie.
Ústrednou témou európskej agendy v roku 2010 bola finančná kríza. „Pri rozhodovaní o pôžičke Grécku a o zriadení ochranného valu viedla SR snaha presadiť kroky zamerané na trvalejšie riešenie problému. Za dôležité považujeme zmenu nazerania na riešenie zadlžených krajín v eurozóne a pochopenie, že pôžička nepomôže, ak sa nerieši podstata problému. Slovensko prispelo k tejto zmene optiky svojím postojom, ktorý bol na začiatku predmetom kritiky, no s odstupom času sa ukázal ako opodstatnený, hodnotovo principiálny a perspektívny,“ tvrdí ministerstvo v správe.
V oblasti ďalšieho rozširovania únie sa Slovensko angažovalo na západnom Balkáne. Podporovalo prístupové rokovania Chorvátska, poskytlo know-how z procesu harmonizácie národnej legislatívy s EÚ. SR s poľutovaním konštatovala, že prístupové rokovania s Macedónskom nebolo možné reálne začať, no naopak uvítala rozhodnutie Európskej rady z decembra udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny. Slovensko presadzovalo aj pokračovanie integrácie Srbska, aj vďaka pôsobeniu slovenskej diplomacie sa v septembri podarilo vo Valnom zhromaždení OSN dospieť k spoločnej rezolúcii EÚ a Srbska v otázke Kosova. Postoj Slovenska v tejto otázke je naďalej nemenný, Kosovo neuznávame. Slovensko podporilo integráciu Albánska a Bosny a Hercegoviny a uvítalo začatie prístupového procesu s Islandom. SR podporuje aj eurointegračné ambície Turecka.
Postupne by sa mal zvyšovať objem rozvojovej pomoci, dôraz však chce vláda klásť na kvalitu, efektívnosť a konkrétny dopad na danú krajinu. K zefektívneniu bilaterálnej rozvojovej pomoci má viesť viacero schválených krokov, ako sú nový spôsob rozpočtovania, nový štatút Projektovej komisie oficiálnej rozvojovej pomoci SR, či hodnotiaca misia Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, ktorej odporúčania budú viesť k ďalšiemu zefektívneniu systému poskytovania rozvojovej pomoci. Slovensko reagovalo na humanitárne situácie na Haiti, Ukrajine a v Pakistane, Moldavsku, Čiernej Hore a Čile, rezort finančne podporil záchranárske tímy, pracujúce pri maďarskej Ajke. MZV taktiež ponúklo humanitárnu pomoc pre požiarmi zasiahnuté Rusko a participovalo na poskytnutí materiálnej humanitárnej pomoci pre Afganistan a palestínsku samosprávu. „Pretrvávajúcim problémom zostávajú prepravné kapacity humanitárnej pomoci SR do vzdialenejších teritórií. Napriek tomu SR efektívne spolupracovala s NATO a Francúzskom,“ píše sa v materiáli.
Jedným z bodov programového vyhlásenia vlády je obmedzovanie kontaktov s krajinami porušujúcimi ľudské práva. „Jedným z prvých krokov kvalitatívnej zmeny bol postoj vlády k udeleniu Nobelovej ceny mieru čínskemu disidentovi Liu Siao-poovi a výzva Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny čínskej vláde, aby ho prepustila z väzenia. Významné boli aj aktivity v otázke dodržiavania ľudských práv na Kube,“ tvrdí správa. Podľa materiálu spĺňanie tohto bodu dokazuje aj postoj Slovenska k prepusteniu disidentky Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia a apel na barmské úrady, aby prepustili všetkých politických väzňov či postoj k prezidentským voľbám v Bielorusku.