Ženy tvoria sotva štvrtinu z kandidátov zapísaných na kandidačných listinách politických subjektov pohybujúcich sa v pásme zvoliteľnosti.
Rodovo vyváženú kandidátku má len hnutie Progresívne Slovensko (PS), na posledom mieste skončila strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD), za ktorú kandiduje 20 žien.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu ľudských práv (IĽP), ktorá skúmala kandidátne listiny politických subjektov dlhodobo sa pohybujúcich v pásme zvoliteľnosti.
Za progresívcov kandiduje 76 žien
Ide o strany Smer-SD, Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia PS, Republika, OĽaNO a priatelia, Sme rodina a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Za progresívcov kandiduje 76 žien.
Viac o téme: Predčasné voľby 2023 na Slovensku
Za nimi sa nasleduje hnutie Sme rodina so 45 kandidátkami a tretie miesto obsadilo hnutie OĽaNO a priatelia, za ktoré sa o poslanecký post uchádza 34 žien. SaS a KDH majú zhodne po 27 ženských kandidátok a za stranu Hlas-SD kandiduje 29 žien.
Kandidátky a kandidáti pre predčasné voľby 2023 na Slovensku (24 strán, hnutí a jedna koalícia)
„Ženy zaberajú v priemere iba 24 % na kandidátnych listinách týchto subjektov, v prvých desiatkach je to ešte menej. Počet žien v populácii je pritom 51 %. Na Slovensku ženy navyše predstavujú až 62 % spomedzi osôb, ktoré úspešne absolvovali vysokoškolské štúdium,“ uviedla manažérka projektu Podpora rodovej rovnosti Dominika Stuchlíková.
Riešením zavedenie dočasných kvót
Doplnila, že rovné zastúpenie žien pri riadení štátu nie len otázkou spravodlivosti a reprezentatívnosti. Skúsenosti zo zahraničia poukazujú aj na to, že spoločnosti s vyšším zastúpením žien vo vrcholových funkciách lepšie odolávajú krízam, ako ukázala aj nedávna pandémia, a sú prosperujúcejšie.
Možné riešenie podľa Stuchlíkovej predstavuje zavedenie dočasných kvót, keďže takéto opatrenia sa v mnohých štátoch ukázali ako prospešné. „Ozvali by sa, samozrejme, hlasy, ktoré by to považovali za neadekvátny zásah do volebnej súťaže, no nie je to tak. Prekážky, ktorým čelia ženy pri snahe participovať na veciach verejných sú iné a početnejšie ako tie, ktorým čelia muži,“ vraví Stuchlíková.
„Už teraz platia pravidlá, ktoré definujú, že do NR SR nemôže kandidovať osoba mladšia ako 21 rokov alebo o post hlavy štátu sa nesmie uchádzať osoba mladšia ako 45 rokov. Povinnosť predkladať rodovo vyvážené kandidátne listiny by bola iba logickým pokračovaním reflektujúcim stav našej spoločnosti” dodala.
