BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Slovenský priemysel si v marci naďalej držal zhruba pätinový rast z úvodu tohto roka. Produkcia v priemysle totiž v treťom mesiaci medziročne stúpla o 19,2 %, čo znamenalo len mierne spomalenie z februárových revidovaných 20,7 %. V priemere za prvý štvrťrok pritom priemyselná produkcia na Slovensku medziročne stúpla o 20,2 %. Marcový rast priemyselnej produkcie ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 20,9 %, v ťažbe a dobývaní o 15,5 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 12,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Tempo priemyselnej produkcie tak v marci prekonalo aj očakávania analytikov, ktorý počítali s jej rastom na úrovni 15,6 %. Podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru to naznačovali už dobré marcové čísla z nemeckého a českého priemyslu. „Naďalej sa tak potvrdzuje, že motorom oživovania ekonomického rastu je priemysel naviazaný na zahraničný dopyt. Predstihové ukazovatele naznačujú, že tento obraz sa výraznejšie nezmení ani v najbližších mesiacoch,“ konštatoval Hagara s tým, že problémy Grécka a ďalších krajín by mohli významnejšie pribrzdiť slovenský rast pravdepodobne len v prípade, žeby spôsobili ťažkosti európskym bankám.
Slovenská priemyselná výroba tak podľa analytika UniCredit Bank Dávida Dereníka postupne dobieha predkrízovú úroveň, pričom v marci sa nachádzala približne 6 % pod „dobrými časmi“. „Rozloženie produkcie medzi tri najpodstatnejšie odvetvia priemyslu je stále naklonené výrobe spotrebnej elektroniky, ktorá vyrába 17 % nad svoj predkrízový výkon. Automobilový priemysel a hutníctvo stále zaostávajú o 11 %,“ uviedol Dereník.
Vyššie ako očakávané tempo rastu priemyselnej produkcie by mohlo priniesť aj vyšší rast hrubého domáceho produktu. Podľa Hagaru ING Bank pôvodne očakávala za prvý kvartál rast ekonomiky na úrovni 4,9 %. „Stále však platí, že z pohľadu udržateľnosti rastu bude kritická až druhá polovica tohto roka, keď globálna ekonomika prestane byť podporovaná vládnymi stimulmi,“ dodal analytik.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na raste celkovej produkcie, najvýraznejšie v marci rástla výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaná o 60,5 %, výroba dopravných prostriedkov o 43,2 %, výroba elektrických zariadení o 34 % a výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 24,8 %. Celkovú produkciu ovplyvnil aj pokles vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 10,5 % a vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 7,9 %.
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v marci v porovnaní s marcom 2009 zvýšila produkcia investičných prostriedkov o 39,1 %, produkcia pre medzispotrebu o 25,4 %, výroba predmetov krátkodobej spotreby o 12,3 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 7 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej spotreby o 9,7 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v marci oproti februáru zvýšila o 1,7 %.
Za celý prvý štvrťrok vzrástla produkcia v priemyselnej výrobe o 22,3 %, v ťažbe a dobývaní o 11,8 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 12 %. Z jednotlivých priemyselných odvetví najvyšší rast zaznamenala výroba dopravných prostriedkov o 50 %, strojov a zariadení inde neklasifikovaných o 49,5 %. Produkcia kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení vzrástla o 24 % a textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 23,2 %. Produkcia klesla len vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 9,3 %.
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v prvom štvrťroku medziročne zvýšila produkcia investičných prostriedkov o 38,7 %, výroba pre medzispotrebu o 25 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 12,9 %, výroba súvisiaca s energetikou o 6,2 % a produkcia predmetov dlhodobej spotreby o 1,6 %.
Slovenský priemysel sa tak po strmých prepadoch z krízového roku 2009 vracia do kladných čísel. Za celý rok 2009 totiž klesol index priemyselnej produkcie medziročne o 14,2 %, z toho v priemyselnej výrobe o 16 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5,8 %. Produkcia bola vyššia iba v ťažbe a dobývaní o 1,7 %.
SITA