BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Slovenská ekonomika vzrástla v treťom štvrťroku tohto roka medziročne o 3 %. Štatistický úrad SR tak mierne navýšil svoj pôvodný rýchly odhad o raste hospodárstva o 0,1 percentuálneho bodu. Tvorba hrubého domáceho produktu (HDP) sa tak podľa štatistikov oproti predchádzajúcim dvom štvrťrokom zmiernila.
V prvom tohtoročnom štvrťroku slovenská ekonomika vzrástla medziročne podľa revidovaných údajov o 3,4 % a v druhom štvrťroku o 3,5 %.
V medzikvartálnom porovnaní sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil v treťom štvrťroku reálne o 0,8 %. V absolútnom vyjadrení dosiahol objem HDP 18,286 mld. eur a v bežných cenách medziročne vzrástol o 4,6 %. Rovnako, ako v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka pozitívne podľa štatistického úradu ovplyvňoval rast ekonomiky najmä vývoj zahraničného dopytu.
Vývoz výrobkov a služieb sa v treťom kvartáli medziročne zvýšil o 6,8 % pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 1,8 %. Čistý export bol tak naďalej hlavným zdrojom rastu HDP. „Naopak, dynamiku rastu zmierňoval pokles domáceho dopytu o 4,4 %,“ dodávajú štatistici.
Ekonomiku ťahajú najmä exportéri
Slovenskú ekonomiku podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru ťahajú najmä exportéri, avšak aj rast exportu sa už spomaľuje. Pod zmiernenie rastu HDP v treťom štvrťroku sa podľa jeho slov podpísal aj zaostávajúci domáci dopyt. „Pod vplyvom konsolidačného balíka klesá spotreba vlády,“ dodáva analytik. Slovenská ekonomika podľa Hagaru už síce v tomto roku začala tvoriť aj nové pracovné miesta, ale nezamestnanosť je stále dosť vysoká. „Vysoká nezamestnanosť sa popri šetrení vo verejnej správe podpisuje aj pod nízky rast miezd. Celkovo sa situácia na trhu práce nestihla zlepšiť dostatočne na to, aby Slováci začali viac míňať a už na ich spotrebiteľskú náladu negatívne vplývajú zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky,“ konštatuje Hagara.
Nižšie výdavky na konečnú spotrebu
Pokles domáceho dopytu súvisel predovšetkým s nižšími výdavkami na celkovú konečnú spotrebu o 1,4 %, a to pri poklese vo verejnej správe o 3,3 % a v domácnostiach o 0,9 %. Tvorba hrubého kapitálu sa podľa štatistického úradu znížila o 12,1 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 5,9 %. Vyššia bola aj spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,4 %. Produkčná výkonnosť ekonomiky meraná objemom pridanej hodnoty sa medziročne zvýšila v treťom štvrťroku o 3,2 %. „Spomalenie rastu pridanej hodnoty o 0,7 percentuálneho bodu súviselo so zmiernením rastu medzispotreby na 3,3 % pri zvýšení hrubej produkcie o 3,2 %. Čisté dane z produktov zaznamenali nárast o 1,3 %,“ dodáva ŠÚ SR.
Oproti tretiemu štvrťroku 2010 vzrástol objem pridanej hodnoty v odborných, vedeckých a technických činnostiach a v administratívnych službách o 16,5 %. V činnostiach v oblasti nehnuteľností vzrástol objem pridanej hodnoty o 12,6 %. Pridaná hodnota klesla na druhej strane v umení, zábave a rekreácii a v ostatných činnostiach o 11,6 %. Z vytvoreného hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli pridaná hodnota tvorila 16,679 mld. eur. Najväčší objem z celkovej pridanej hodnoty vytvoril priemysel, a to 31,1 %.
Celkovo v prvom až treťom štvrťroku tohto roka dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku takmer 51,384 mld. eur. „V bežných cenách sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka, t. j. oproti prvým trom štvrťrokom roku 2010, zvýšila o 4,9 %,“ spresnila na utorňajšej tlačovej besede predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu HDP zmiernilo o 1,1 percentuálneho bodu na 3,3 %.
Spomalenie rastu
Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tak v tomto roku pravdepodobne spomalí. Kým vlani HDP Slovenska vzrástol v stálych cenách o 4,2 %, tento rok napríklad bankoví analytici aktuálne očakávajú celoročný rast výkonu ekonomiky o 3 %. Ďalšie spomalenie rastu ekonomiky čaká Slovensko zrejme aj v budúcom roku.
Pod vplyvom prehlbovania dlhovej krízy a turbulencií na svetových trhoch prehodnocujú svoje prognózy viaceré banky alebo inštitúcie. Ministerstvo financií očakáva budúcoročný rast ekonomiky po aktualizácii prognóz o 1,7 %. O niečo pesimistickejšia je však napríklad Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku pre budúci rok hospodársky rast iba na úrovni 1,1 %.
