BRATISLAVA 21. júla (WEBNOVINY) – Raketoplán Atlantis dnes o 5:56 Východného letného času EDT (11:56 SELČ) pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju záverečnú, v poradí 33. misiu. Išlo zároveň o 135. let amerických raketoplánov, ktorý uzavrel 30 rokov trvajúci program raketoplánov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Raketoplán Atlantis zostane aj naďalej v Kennedyho vesmírnom stredisku, kde bude vystavený v časti pre turistov.
OBRAZOM: Posledný let raketoplánu Atlantis
Záverečná misia
Atlantis vyštartoval na svoju záverečnú misiu s označením STS-135 v piatok 8. júla o 11:26 EDT (17:26 SELČ) z Kennedyho vesmírneho strediska, s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) sa spojil o dva dni neskôr. Na palube raketoplánu sa nachádzala štvorčlenná posádka v zložení Chris Ferguson, Doug Hurley, Sandra Magnus a Rex Walheim. Hlavnou úlohou ich misie bolo dopraviť na ISS viacúčelový logistický modul MPLM Raffaello, v ktorom sa nachádzali náhradné diely a zásoby pre stanicu na jeden rok. V tom istom module z ISS dopravili náklad určený pre návrat na Zem. Misia STS-135 mala pôvodne trvať 12 dní, predstavitelia NASA ju však o jeden deň predĺžili.
Počas misie sa uskutočnil aj jeden výstup do otvoreného vesmíru, ktorý však absolvovali Ronald Garan Jr. a Michael Fossum z dlhodobej posádky ISS. Počas šesťapolhodinového výstupu premiestnili pokazenú amoniakovú pumpu zo stanice do nákladného priestoru raketoplánu, odkiaľ zas preniesli zariadenie Robotic Refueling Mission (RRM) na plošinu ESP-2 na ISS. Toto zariadenie poslúži na robotické dopĺňanie paliva do satelitov na orbite, o čo by sa mal postarať robot Dextre kanadskej výroby. Atlantis sa od ISS odpojil 19. júla o 8:28 SELČ.
VIDEO: Posledné pristátie Atlantisu
https://www.youtube.com/watch?v=QpVdhPrJoPM
V Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride dnes o 5:56 Východného letného času EDT (11:56 SELČ) pristál raketoplán Atlantis, čím ukončil 30 rokov trvajúci program raketoplánov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Prvý let raketoplánu sa uskutočnil 12. apríla 1981, keď odštartoval z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska na dvojdňovú misiu raketoplán Columbia, na ktorého palube boli kozmonauti John W. Young a Robert Crippen. Stalo sa tak presne 20 rokov po tom, čo do vesmíru letel prvý človek v histórii ľudstva – sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Hlavným cieľom misie raketoplánu Columbia s označením STS-1 bolo dokázať, že myšlienka opakovane použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Dovtedy totiž žiadna iná vesmírna loď nedokázala letieť do vesmíru viac než raz.
Pôvodne mala Columbia vyštartovať už 10. apríla, pre chybnú synchronizáciu počítačov sa však muselo odpočítavanie prerušiť a predstavitelia NASA presunuli štart na 12. apríla. Dve minúty a 12 sekúnd po štarte sa od raketoplánu oddelili motory SRB (Space Shuttle Solid Rocket Booster) a na padákoch dopadli do Atlantického oceánu. Hlavná palivová nádrž sa oddelila 8 minút a 50 sekúnd po štarte a jej zvyšky dopadli do Indického oceánu. Následne sa raketoplán dostal na kruhovú dráhu vo výške 240 kilometrov nad povrchom Zeme a neskôr na eliptickú dráhu vo výške 273 až 276 kilometrov. Dôležitou súčasťou misie bolo otvorenie dverí nákladného priestoru, ktoré je podmienkou pre správne fungovanie chladiaceho systému. Testoval sa taktiež systém gravitačnej stabilizácie. Raketoplán úspešne pristál 14. apríla 1981 o 18:20 UTC na leteckej základni Edwards v Kalifornii.
VIDEO: Atlantis naposledy odštartoval do vesmíru
Predchodcom bol raketoplán Enterprise, určený iba pre zemskú atmosféru
Program amerických raketoplánov oficiálne spustili 5. januára 1972, keď vtedajší prezident Richard Nixon oznámil, že NASA dostala poverenie vyvinúť opakovane použiteľný dopravný prostriedok pre lety zo Zeme na obežnú dráhu a späť. V roku 1976 predstavili prvý raketoplán, ktorý však nebol vybavený tepelnou ochranou ani kyslíkovodíkovými hlavnými motormi a ktorý bol určený výhradne ku skúškam v zemskej atmosfére. Pôvodne sa mal volať Constitution, ale na základe celoštátnej kampane fanúšikov seriálu Star Trek ho nakoniec pomenovali Enterprise. Tento raketoplán uskutočnil v roku 1977 celkovo päť skúšobných letov v atmosfére.
Po Columbii zostrojili Challenger
Prvým raketoplánom určeným pre lety do vesmíru bola práve Columbia, ktorú rovnako ako ostatné raketoplány skonštruovala spoločnosť Rockwell International Space Systems Group (v súčasnosti Boeing North American). Do Kennedyho vesmírneho centra ju prepravili 23. marca 1979. Druhým vyrobeným raketoplánom bol Challenger, ktorý si NASA prevzala 30. júna 1982. Oba tieto raketoplány boli neskôr zničené pri haváriách, pri ktorých zahynuli všetci členovia ich posádok. V súčasnosti má NASA k dispozícii ešte tri raketoplány – Discovery (dokončený v roku 1983), Atlantis (1985) a Endeavour (1991).
Prvý výstup do vesmíru absolvovali astronauti raketoplánu Challenger
Prvým operačným letom raketoplánu bola v poradí piata misia, na ktorú odštartovala Columbia 11. novembra 1982. Taktiež išlo o prvú misiu so štyrmi astronautmi, pričom okrem pilotov boli na palube aj letoví špecialisti. Cieľom misie bolo vypustiť na obežnú dráhu niekoľko družíc a taktiež testovanie skafandrov pre plánovaný výstup do otvoreného vesmíru. Ani jeden skafander však nebol úplne v poriadku a preto sa výstup nakoniec neuskutočnil. Prvý výstup do vesmíru tak absolvovali astronauti až počas nasledujúcej misie, ktorá bola zároveň prvým letom raketoplánu Challenger. Ten odštartoval 4. apríla 1983, výstup absolvovali Donald Peterson a Franklin Musgrave na tretí deň po štarte. V otvorenom vesmíre strávili štyri hodiny.
Discovery a Atlantis
Raketoplán Discovery vyštartoval na svoju prvú misiu, ktorá niesla označenie STS-41-D, 30. augusta 1984. Na jeho palube bolo šesť kozmonautov, ktorí mali za úlohu vypustiť na orbitu družice SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C. O rok neskôr, konkrétne 3. októbra, sa dostal do vesmíru aj v poradí štvrtý skonštruovaný raketoplán Atlantis. Celkovo šlo už o 21. misiu raketoplánov a druhý let pre ministerstvo obrany USA, ktorý mal označenie tajný. Nákladom raketoplánu boli dva satelity určené pre obranný komunikačný systém.
Desiata misia raketoplánu Challenger sa pre astronautov stala osudnou
Dvadsiateho ôsmeho januára 1986 štartoval na svoju v poradí desiatu misiu raketoplán Challenger, ktorý mal vypustiť na orbitu družicu TDRS-B a jeho sedemčlenná posádka v zložení Francis Scobee, Michael Smith, Ellison Onizuka, Judith Resnik, Ronald McNair, Christa McAuliffe a Gregory Jarvis mala uskutočniť astronomické pozorovania a experimenty. Raketoplán však 73 sekúnd po štarte explodoval, pričom haváriu neprežil ani jeden z astronautov. Príčinou nehody bolo odklonenie stupňa motora SRB, ktorý svojou špičkou prerazil palivovú nádrž a následne došlo k výbuchu. Po tejto havárii NASA na dva a pol roka pozastavila lety raketoplánov a na základe výsledkov vyšetrovania zmenila konštrukciu spojov medzi jednotlivými segmentmi motorov a sprísnila pravidlá pre štarty pri nízkych teplotách na kozmodróme.
V raketopláne Challenger zahynulo sedem astronautov
Discovery vyniesol na oblohu Hubbleov vesmírny ďalekohľad
Program raketoplánov NASA obnovila 29. septembra 1988, keď na svoju siedmu misiu vyštartoval Discovery s piatimi astronautmi na palube. Jeho let trval štyri dni. O necelý rok neskôr, 4. mája 1989, letel na svoju 4. misiu Atlantis, ktorý vypustil do vesmíru sondu Magellan určenú na výskum Venuše.
Išlo o vôbec prvú misiu, ktorej cieľom bolo vypustenie vesmírnej sondy. Významným dátumom v programe raketoplánov bol aj 24. apríl 1990, keď na svoju desiatu misiu odštartoval raketoplán Discovery. Ten na obežnú dráhu vo výške 600 kilometrov vyniesol Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Siedmeho mája 1992 letel prvýkrát raketoplán Endeavour, ktorý bol skonštruovaný ako náhrada za zničený Challenger.
Počas tejto misie sa uskutočnili celkovo štyri výstupy, pričom vôbec po prvý raz v histórii boli v otvorenom vesmíre naraz traja ľudia – Pierre Thuot, Richard Hieb a Thomas Akers. Stalo sa tak 13. mája počas tretieho výstupu. Zatiaľ najdlhšou misiou raketoplánu bol 21. let Columbie, ktorá vyštartovala 19. novembra 1996. Vo vesmíre následne strávila presne 17 dní, 15 hodín, 53 minút a 18 sekúnd.
Posledný let raketoplánu Columbia
Raketoplán Columbia vyštartoval na svoj posledný, v poradí 28. let, 16. januára 2003. Cieľom 15-dňovej misie bolo uskutočniť viacero vedeckých experimentov v mikrogravitácii. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z palivovej nádrže, ktorá narazila do krídla raketoplánu a poškodila ho. Technici však vtedy vyhlásili, že rozsah poškodenia nie je natoľko veľký, aby ohrozil priebeh letu. Prvého februára 2003 približne 15 minút pred pristátím vo výške 63 kilometrov nad Texasom však najprv došlo k odtrhnutiu poškodeného krídla a následnému rozpadu celého raketoplánu. Na jeho palube bola sedemčlenná posádka – Američania Richard Husband, William McCool, Michael Anderson, David Brown, Kalpana Chawla a Laurel Clark a Izraelčan Ilan Ramon. Ani jeden z nich nehodu neprežil.
Explózia raketoplánu Columbia
Ďalší raketoplán letel do vesmíru až po 907 dňoch
Ďalší raketoplán letel do vesmíru až po 907 dňoch od spomínanej havárie, 26. júla 2005 sa ním stal Discovery. Podmienkou obnovenia programu raketoplánov bolo splnenie viacerých technických a organizačných zmien.
Predstavitelia NASA taktiež po havárii Columbie zrušili všetky misie, ktorých cieľom nebola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) alebo oprava Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. K tej došlo v máji 2009 počas misie STS-125 raketoplánu Atlantis.
Raketoplán Discovery mal na svoju poslednú plánovanú, v poradí 39. misiu, vyštartovať 1. novembra 2010. Pre rôzne technické problémy vrátane prasklín na palivovej nádrži však predstavitelia NASA museli jeho štart odložiť až na 24. februára 2011. Raketoplán dopravil na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý sa stal prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Discovery sa vrátil na Zem 9. marca a po ukončení posledných dvoch misií raketoplánov Endeavour a Atlantis ho premiestnia do Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Endeavour má naplánovaný štart poslednej misie na 29. apríla, Atlantis na 28. júna.
Po ich návrate ich rovnako ako Discovery umiestnia do múzeí a na ISS tak budú dopravovať kozmonautov už iba vesmírne agentúry z Európy, Japonska a Ruska. Technologický riaditeľ NASA Robert Braun vo februári uviedol, že bude trvať minimálne jednu dekádu, kým odborníci vyrobia nové americké zariadenie schopné odštartovať s astronautmi do vesmíru.
Posledná misia Endeavouru a Atlantisu
Endeavour letel k ISS naposledy 16. mája, pričom hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) a jeho následné pripojenie. Počas pobytu Endeavouru sa z ISS vracala na Zem ruská vesmírna loď Sojuz. Išlo o vôbec prvý prípad v histórii, keď sa Sojuz odpájal od ISS v čase, keď bol k stanici pripojený niektorý z amerických raketoplánov. Taliansky astronaut Paolo Nespoli tesne po odpojení Sojuzu spravil video a fotografie zachytávajúce raketoplán Endeavour „zaparkovaný“ na ISS. Išlo o vôbec prvé spoločné zábery raketoplánu a stanice odfotené z diaľky s planétou Zem v pozadí. Endeavour umiestnia do California Science Center v Los Angeles.
Atlantis odštartoval na vôbec poslednú misiu amerických raketoplánov 8. júla, jeho štvorčlenná posádka mala za úlohu dopraviť na ISS viacúčelový logistický modul MPLM Raffaello, v ktorom sa nachádzali náhradné diely a zásoby pre stanicu na jeden rok. V tom istom module dopravili potom z ISS náklad určený pre návrat na Zem. Misia STS-135 mala pôvodne trvať 12 dní, predstavitelia NASA ju však o jeden deň predĺžili. Atlantis zostane po vyradení v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, kde bude vystavený v časti pre turistov. Informácie pochádzajú z webstránky nasa.gov a archívu agentúry SITA.
Vďaka vesmírnemu programu NASA vyletel d vesmíru aj český krtko.