BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) – Premiérka Iveta Radičová považuje za hlboký a vážny omyl, ak si sudcovia myslia, že stav súdnictva nemá dosah na ekonomiku krajiny.
„Stav súdnictva má priamy významný vplyv na podnikateľské prostredie a teda prípadný ekonomický rast v tej-ktorej krajine, preto je tak dôležité, aby sa zvýšila dôveryhodnosť Slovenska aj z hľadiska súdnictva,“ uviedla Radičová po svojom vystúpení v úvode medzinárodnej konferencie Súdnicke reformy: Minulosť a budúcnosť.
Argument, že sudcovia nevedia ovplyvniť ekonomiku, používa skupina nespokojných sudcov, ktorá sa podpisuje pod petíciu proti zníženiu sudcovských platov.
Platy sudcov sú viazané na platy poslancov, ktorí odklepli nové pravidlo, podľa ktorého čím väčší bude deficit, tým menej zarobia. Sudcovia hovoria, že ak im parlament nevyjde v ústrety, podajú žaloby, Smer-SD chystá pre zníženie platov sudcov podanie na Ústavný súd. „Nachádzame sa v hlbokej kríze, vo vážnych problémoch. Nie náhodou ústavní činitelia ako prví prikročili k znižovaniu vlastných platov,“ pripomenula Radičová a dodala, že „je na sudcoch, aký postoj v tejto situácii zaujmú, pretože je to aj istý prejav spolupatričnosti, je to aj istý prejav solidarity so situáciou v krajine“.
Radičová: Reforma už začala
Premiérka vyzývala účastníkov konferencie, aby sa aktívne zapojili do reformy justície, ktorá sa už začala. „Je zrejmé, že základná kategória, po ktorej môžeme kráčať ďalej, je kategória dôvery,“ vyhlásila v prejave a zdôraznila, že ju mrzí, ak súdnictvu podľa prieskumov nedôveruje ani tretina ľudí. „Priepasť medzi spravodlivosťou a zákonom je na Slovensku veľmi hlboká a veľká“. Vymáhateľnosť práva, sila právneho štátu, nízka miera korupcie, schopnosť súdov včas sa rozhodnúť je podľa Radičovej základná podmienka kvalitného podnikateľského prostredia.
Viac informácií aj v:
Harabin je urazený, že ho nepozvali na konferenciu,
Najvyšší súd porušil právo ministerstva hospodárstva,
Na konferencii je aj 36 sudcovia z desiatich krajín, pričom premiérka považuje takúto výmenu skúseností za veľmi prospešnú. Ako príklad uviedla riešenia čiernych stavieb, kde napríklad Nemecko a Rakúsko majú už takéto stavby klasifikované ako trestný čin, u nás sa pripravujú legislatívne zmeny. Očakáva aj námety, ako zaviesť spoluzodpovednosť verejných činiteľov. „Nie je možné, aby sme vymáhali právo len vo vzťahu štát – občan a absentuje nám z hľadiska zodpovednosti vzťah štát – verejný činiteľ,“ myslí si Radičová. Podľa nej žiadna reforma nemôže byť úspešná, ak sa na jej tvorbe nepodieľajú tí, ktorých sa má dotýkať, lebo sa môže stať nepriechodnou.
Ekonomiku štátu sudcovia neovplyvňujú, tvrdí sudkyňa
Sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá patrí medzi sudcov nespokojných so znížením ich platov je presvedčená, že sudcovia priamo neovplyvňujú stav ekonomiky štátu. Pripúšťa, že včasná vymáhateľnosť práva má vplyv aj na podnikateľské prostredie. „Môžeme ho (deficit, pozn. redakcie) ovplyvniť cez nejaké prieťahy v konaní a cez vymáhateľnosť práva, ale to tiež závisí od počtu sudcov, od toho servisu, ktorý sudca má. Nie je to len otázka či je sudca pracovitý menej alebo viac,“ vyhlásila Javorčíková.
Javorčíková argumentuje, že ak sudca nerobí tak, ako má, tak „sa to má prejaviť v disciplinárnom postihu, ale nie tým, že sme priamo zodpovední za hospodárenie štátu.“ Sudcovské platy sa znížili od nového roka. Viazané sú na platy poslancov, ktorí odklepli nové pravidlo, podľa ktorého čím väčší bude deficit, tým menej zarobia.
Nespokojní sudcovia začali proti uplatňovaniu pravidla podpisovať petíciu. „Chceli sme dať verejne najavo náš názor, prečo si myslíme, že by nám tie platy nemali byť znižované, že to je vec princípu, nie je to otázka 200 eur mesačne. Keď sme raz do zákona dostali, že plat sudcu sa nemôže znížiť ináč ako disciplinárnym postihom, tak tým, že by sme to ticho akceptovali, tak sa tá zásada prelomí a je len takým zdrapom papiera,“ vysvetlila dôvody Javorčíková. Pritom nevylučujú, že výklad zákona tak, ako si ho vykladajú, nie je správny a správny je výklad koalície. „Možno, že sa mýlime, že ten výklad toho nášho paragrafu bude iný, ale my sme to dali poslancom práve preto, aby k tomu zaujali názor, ak by bola politická vôľa, mohlo sa to presadiť v parlamente a keď nie, tak potom musí naozaj rozhodnúť ústavný súd,“ povedala.
Ako Javorčíková konštatovala, sudcovia nemôžu nič urobiť s tým, že návrh podania na Ústavný súd SR pripravuje strana Smer-SD. „My sme to poslali všetkým poslancom, samozrejme, je na nich, ako s tým naložia. Bol to len návrh, názor, stanovisko, keď si chce z toho niekto urobiť politickú parketu na to, aby sa nejakým spôsobom prezentoval, nie je to otázka toho stanoviska, ale toho, kto sa toho ujme,“ povedala.
