Radičová: Keď politika nehľadí na morálku, doplácame na to

BRATISLAVA 12. novembra (WEBNOVINY) – O súčasnej situácii v Európe v kontexte morálky a dôvery rečnila v piatok na St. Anthony´s College Oxfordskej univerzity premiérka Iveta Radičová. „Keď sa v politike nehľadí na morálku, je to vždy deformujúce a v konečnom dôsledku na to doplácame všetci. A keď je politika podriadená ekonomickým silám a záujmovým skupinám, speje do slepej uličky,“ vyhlásila Radičová na pôde najstaršej univerzity v Anglicku, ktorá sa zároveň radí medzi najlepšie na svete. V roku 1990 tu Radičová absolvovala postdoktorálne štúdium.

V prednáške s názvom Obnovenie dôvery premiérka hovorila aj o skúsenosti postkomunistických krajín, ktorá podľa nej ukazuje, že vybudovať demokratické inštitúcie je ľahšie, než dosiahnuť ich zodpovedné fungovanie v rámci pravidiel demokracie.

„Dnes, keď sme v postkomunistických krajinách na začiatku tretej dekády slobody a demokracie, stojíme pred úlohou budovať demokraciu ako kultúru, vrátane demokratických vzorcov správania sa a budovania silnej občianskej spoločnosti,“ povedala Radičová.

Procedúra demokracie sa podľa nej tvorí rýchlejšie než kultúra demokracie. „Príkladom toho je na Slovensku napríklad justícia. Máme demokratické súdnictvo, no vymáhateľnosť práva nie je dostatočná, máme systémy a inštitúcie boja proti korupcii, ale reálne bojovať proti korupcii je omnoho ťažšie,“ vyhlásila v Oxforde Radičová.

Dodala, že demokracia ako kultúra znamená nielen spôsob fungovania demokratických inštitúcií, ale aj dôveru občanov, že tieto inštitúcie budú skutočne garantom demokracie, slobody, práva a spravodlivosti.

Za kľúčový prvok kultúry demokracie označila Radičová dôveru občanov, že sa politici budú riadiť pravidlami slobody a demokracie. „Nedôvera k štátu vedie k občianskej pasivite, z ktorej potom môžu profitovať politici, ktorým na demokracii ako kultúre až tak nezáleží, potrebujú len vonkajší rámec demokracie, aby ju využili vo svoj prospech alebo v prospech im blízkych ekonomických alebo záujmových skupín,“ poznamenala slovenská premiérka.

V tejto súvislosti spomenula aj takzvaný paradox demokracie, keď občania síce majú dôveru v demokraciu a demokratické procesy, zato však výrazne poklesla ich dôvera k politikom.

Predsedníčka vlády SR sa v prednáške nevyhla ani súčasnej kríze. Podľa jej slov eurozóna nebola pripravená na žiadny krízový scenár. Preto musí akékoľvek dlhodobé riešenie obsahovať inštitút manažovaného (čiastočného) bankrotu.

Podľa Radičovej by v eurozóne mali existovať inštitúty, ktoré by dodávali likviditu pre krajiny, ktoré sa dostali do fiškálnych ťažkostí. Treba však jednoznačne rozlíšiť krajiny, ktoré sú nesolventné (Grécko) a nelikvidné (Írsko).

„Pre dlhodobé úspešné fungovanie eurozóny je preto podľa mňa nevyhnutné na jednej strane zaviesť riadený bankrot, ale zároveň treba vybudovať mechanizmy na udržanie dôvery v bankový sektor eurozóny. Slovensko odmietlo prvú pôžičku Grécku, ale podporilo vznik EFSF,“ uviedla Radičová.

Solidárnosť a spoluzodpovednosť každej jednej krajiny, na ktorej bola postavená eurozóna, podľa nej má byť princípom riešenia existenčných problémov aj ostatných krajín. „Hovoriť, že je to problém len tých druhých a nás sa to netýka, je jednoducho lož a nezodpovednosť. A práve dôvera je základnou kategóriou pre úspešné zvládnutie krízy, a to pre finančné trhy i pre ekonomiku ako celok,“ uzavrela Radičová.

Informácie o prednáške premiérky Radičovej poskytol agentúre SITA Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.