Keď sme boli tínedžeri, priateľstvá vznikali akoby samé – na školskej chodbe počas veľkej prestávky, neskôr v klube pri pive či cez spoločných známych. No niekde po tridsiatke sa veci menia. Kalendáre sa nám zaplnili a životy máme rozdelené medzi prácu, domácnosť a deti. A hoci túžba po blízkosti zostáva, budovanie nových priateľstiev sa zrazu zdá ťažšie než kedykoľvek predtým.
O priateľstvách v dospelosti sme sa rozprávali so psychologičkou Monikou Chovanovou, ktorá sa vo svojej praxi špecializuje na vzťahové poradenstvo. Ponúka nielen odborný pohľad, ale aj konkrétne rady, ako sa starať a rozvíjať tie priateľstvá, ktoré už máme a ako si vytvárať nové kvalitné vzťahy. Hoci to nejde samo ako v detstve, priateľstvá, ktoré nadviažeme v dospelosti vedia byť silnejšie, krajšie a trvácnejšie než tie detské či tínedžerské.
Prečo je po tridsiatke také náročné nadviazať nové priateľstvá, hoci v mladosti to šlo ľahko a spontánne?
V mojich rozhovoroch s klientmi často počúvam, že po tridsiatke je život zložitejší a čas vzácnejší. Mladí ľudia majú na strednej či na vysokej škole prirodzené príležitosti na stretávanie sa, pretože do školy jednoducho prísť musia a kamaráti sú už tam. No v dospelosti máme záväzky, prácu či rodinu. V tomto životnom období zabúdame aktívne venovať čas priateľstvám, akoby sme ešte ostávali v nastavení, že čas na priateľov sa vytvorí sám.
Rodina rozhádaná a dovolenka pokazená: Takto sa vyhnete dusnej atmosfére a užijete si to
Navyše, s pribúdajúcim vekom máme jasnejšie predstavy o tom, kto sme a čo potrebujeme, čo znižuje našu flexibilitu vo vzťahoch. Psychologické štúdie ukazujú, že dospelí ľudia si viac vážia autenticitu a hlboký zmysel vo vzťahoch, čo zužuje okruh potenciálnych priateľov. Ďalším veľmi dôležitým faktorom po tridsiatke je zvýšená sebaochrana po skúsenostiach so zraneniami z minulosti. Sme opatrnejší pri otváraní sa novým ľuďom.
Praktické rady, ktoré často klientom dávam, zahŕňajú vedomé vyhľadávanie komunít so spoločnými záujmami alebo pravidelné zapájanie sa do aktivít, ktoré prirodzene spájajú ľudí. Dôležité je tiež nepreceňovať význam kvantity – kvalitné vzťahy si vyžadujú čas a investíciu. Preto odporúčam trpezlivosť a zároveň otvorenosť novým možnostiam, hoci to nie je také spontánne, ako sme na to boli zvyknutí v mladosti.
Aké faktory ovplyvňujú, že priateľstvá z tínedžerského či vysokoškolského veku časom vyprchajú?
Stretávam sa s tým, že hlavnou príčinou vyprchávania priateľstiev z mladosti je prirodzený posun životných priorít. Ľudia sa menia, menia sa ich hodnoty, záujmy a častokrát aj geografická vzdialenosť. Štúdie ukazujú, že s pribúdajúcim vekom ubúda čas na udržiavanie kontaktov. Sociálne a iné komunikačné siete sú nám v tomto nápomocné, bohužiaľ, nestačí to.
Som stále len v práci, kde mám stretnúť lásku? Dá sa to v každom veku, hovorí psychologička - ROZHOVOR
Výrazným rozdielom medzi ľuďmi po tridsiatke a mladými ľuďmi je ten, že v mladom veku si ešte len formujeme svoju identitu, a preto sa môže stať, že priateľstvá, ktoré sa nám vtedy zdali pevné, neskôr strácajú svoj zmysel. V terapii často pomáham klientom pochopiť, že nie všetky priateľstvá musia byť večné. Niektoré sú určené na určitú etapu života.
Dôležité je naučiť sa rozpoznať, ktoré vzťahy stoja za udržanie a ktoré môžeme s vďakou nechať ísť. Rada, ktorú dávam, je zamerať sa na kvalitu a úprimnosť, nie na počet známych. Ak sa priateľstvo vyvíja obojstranne, nájde si cestu, aj keď sa životy trochu odklonia.
Aký vplyv má kariéra na kvalitu a kvantitu priateľstiev?
Kariéra prináša do života veľa záväzkov a zodpovedností, ktoré často obmedzujú čas na sociálne kontakty. V praxi vidím, že klienti, ktorí sú vystavení vysokému pracovného stresu alebo častým zmenám, majú menší priestor na udržiavanie priateľstiev. Štúdie poukazujú na to, že dlhé pracovné hodiny a tlak môžu znižovať schopnosť investovať do emocionálnych väzieb.
Na druhej strane, pracovné prostredie môže byť aj miestom, kde sa nadväzujú nové vzťahy, ktoré však často zostávajú viac formálne. V bežnom živote odporúčam klientom vedome plánovať čas na priateľov, napríklad pravidelnými stretnutiami alebo spoločnými aktivitami. Dôležité je tiež umenie „byť prítomný“. Keď sa stretneme, venujme druhým plnú pozornosť, bez rozptýlení. Kariéra a priateľstvá môžu existovať v rovnováhe, ak si to vedome nastavíme.
Po príchode rodičovstva priateľstvá často slabnú. Ako nestratiť tieto vzťahy aj keď nemáme čas stretávať sa tak často, ako kedysi?
Rodičovstvo prináša veľkú zmenu v živote a s ňou aj obmedzenie času, ktorý môžeme venovať priateľstvám. V praxi často vidím, že rodičia cítia vinu, keď sa nedokážu stretávať tak často ako predtým, čo môže viesť k odstupu. Psychologické štúdie zdôrazňujú, že kvalita kontaktu je dôležitejšia než kvantita – aj krátke, ale úprimné rozhovory môžu udržať blízkosť.
Neviem, kto som a čo chcem: Kríza identity môže prísť v 15-tke, 25-tke aj po 50-tke - ROZHOVOR
Odporúčam klientom využiť moderné technológie, ako sú videohovory, ktoré pomáhajú preklenúť časové aj geografické bariéry. Tiež je prospešné plánovať stretnutia vopred a nebáť sa hovoriť otvorene o svojich časových možnostiach. Rodičia môžu zároveň zapojiť priateľov do svojho rodinného života, napríklad spoločnými aktivitami s deťmi.
Dôležité je udržiavať pocit, že vzťah má svoj význam a nie je založený len na častých stretnutiach. V neposlednom rade je vhodné byť k sebe aj k priateľom zhovievavý, keďže život prináša rôzne obdobia s odlišnými nárokmi.
Do akej miery sú pre dospelého človeka priateľstvá kľúčové pre psychické zdravie a pocit naplnenia?
Priateľstvá sú v dospelosti jedným z najdôležitejších zdrojov sociálnej podpory, ktorá je nevyhnutná pre psychické zdravie. Výskumy dokazujú, že nedostatok kvalitných priateľských vzťahov zvyšuje riziko depresie, úzkostí a dokonca fyzických ochorení.
Okrem emocionálnej podpory poskytujú priateľstvá aj priestor na osobný rozvoj a sebareflexiu. Preto v terapii často pracujem s klientmi na zlepšení ich sociálnych kontaktov a schopnosti udržiavať vzťahy. Je dôležité, aby dospelí neodkladali budovanie priateľstiev len na „neskôr“, pretože kvalita života úzko súvisí s kvalitou ich vzťahov. Aj malé každodenné gestá starostlivosti a pozornosti dokážu udržať vzťahy živé a napĺňajúce.
Stretávam sa v praxi aj s tým, že keď pokrvná rodina zlyhá v podpore v ťažkej životnej situácii, práve kamaráti sú kľúčové osoby, vďaka ktorým moji klienti preklenú životnú krízu.
Čo nám bráni nadväzovať nové priateľstvá? Je to hanba, zranenia z minulosti, strach z odmietnutia alebo niečo iné?
Strach z odmietnutia a zranenia zo skúseností z minulosti sú najčastejšími prekážkami. Mnohí klienti priznávajú, že po bolestivých skúsenostiach sa radšej stiahnu a uzavrú do seba, aby sa vyhli ďalšiemu zraneniu. Hanba zo sociálnej nešikovnosti alebo obavy, že „nebudem stačiť“, tiež zohrávajú významnú úlohu. Psychologické výskumy potvrdzujú, že nízke sebavedomie a obavy zo sociálneho hodnotenia vedú k vyhýbaniu sa novým kontaktom.
V terapii často pracujeme s klientmi na krokoch, ktoré pomáhajú postupne znižovať tento strach, napríklad formou malých sociálnych výziev a zvyšovania sebadôvery. Učím klientov, že nadväzovanie vzťahov je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a odvahu. Nie každý kontakt musí byť hneď hlboký. Týmto spôsobom môžeme znovuobjaviť radosť z objavovania nových ľudí.
Dá sa cielene budovať priateľstvo v dospelosti? Kde niekoho nového stretnúť a ako na to, ak sa cítime trápne?
Áno, priateľstvá sa dajú budovať cielene, hoci to vyžaduje vedomý prístup a čas. V mojej praxi vidím, že klienti často získavajú nových priateľov cez spoločné záujmy, hobby alebo komunitné aktivity, kde je ľahšie nadviazať kontakt. Vhodné sú tiež kurzy, workshopy či dobrovoľnícke projekty, ktoré spájajú ľudí s podobnými hodnotami. Ak sa klient cíti trápne, učím ho postupne vystavovaniu sa sociálnym situáciám a technikám na zvládanie úzkosti, napríklad dýchanie alebo prípravu tém na rozhovor.
Štúdie ukazujú, že pravidelná prax v sociálnych interakciách znižuje stres a zvyšuje sebavedomie. Dôležité je mať realistické očakávania. Nie každé stretnutie sa skončí novým priateľstvom, no každé môže byť cennou skúsenosťou. Vždy odporúčam trpezlivosť a otvorenosť. Budovanie vzťahov v dospelosti je síce menej spontánne než v mladosti, no často hlbšie a trvácnejšie.
Mnoho priateľstiev v dospelosti vyhasne. Je to normálne alebo sa snažiť udržať ich pri živote?
Je úplne prirodzené, že niektoré priateľstvá v dospelosti vyhasnú, pretože životné cesty ľudí sa menia. V mojej praxi pomáham klientom prijať tento fakt a zamerať sa na tie vzťahy, ktoré majú pre nich skutočný význam. Štúdie o priateľstvách ukazujú, že kvalita je dôležitejšia než kvantita a že občasné odstupy neznamenajú definitívny koniec. Snažiť sa udržať všetky vzťahy za každú cenu môže viesť k vyhoreniu a frustrácii.
Odporúčam preto rozpoznať, ktoré priateľstvá sú obojstranné a prinášajú radosť a ktoré sú jednostranné alebo zaťažujúce. Udržiavanie priateľstiev je obojstranný proces, ktorý vyžaduje čas a energiu od oboch strán. Ak je jeden partner stále viac v úlohe „dozoru“, vzťah môže časom ochladnúť.
Ako sa mení koncept priateľstva v dobe sociálnych sietí? Sú „online“ vzťahy rovnocenné tým skutočným?
Sociálne siete priniesli nové možnosti, ale aj výzvy v oblasti priateľstva. V praxi vidím, že online vzťahy môžu byť veľmi hodnotné, najmä keď spájajú ľudí na veľké vzdialenosti alebo s rovnakými záujmami. Štúdie však upozorňujú, že tieto vzťahy často postrádajú hĺbku a emocionálnu blízkosť, ktorú prináša osobné stretnutie.
V terapii preto často podporujem klientov, aby využívali online priestor ako doplnok, nie ako náhradu osobných vzťahov. Technológie môžu pomôcť udržať kontakt, no samotné priateľstvo rastie v spoločných zážitkoch a autentickom zdieľaní. Preto je dobré mať vyvážený prístup a nenechať sa úplne pohltiť digitálnym svetom.
Pomáhajú nám technológie ostať v kontakte alebo nás skôr rozdeľujú?
Technológie majú potenciál uľahčiť udržiavanie kontaktov, čo môže byť veľmi cenné v dnešnom rýchlom a geograficky rozptýlenom svete. Z mojej praxe však viem, že ak ich používame nevedome, môžu nás paradoxne izolovať a znižovať kvalitu komunikácie. Psychologické štúdie ukazujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí môže viesť k pocitom osamelosti a sociálnej úzkosti.
Často sa stretávam s klientmi, ktorí priznávajú, že majú veľa „priateľov“ online, no cítia sa osamelo, pretože im chýbajú hlbšie vzťahy. Preto odporúčam technológie využívať vedome ako nástroj na doplnenie, nie náhradu osobných kontaktov. Kľúčom je kvalita a vedomá pozornosť, ktorú vzťahom venujeme, nie len množstvo správ alebo lajkov.
