Slovenskom len pred pár dňami otriasla samovražda mladej talentovanej herečky Moniky Potokárovej, ktorá neustále plní médiá. Psychiatrička Soňa Belanská ale upozorňuje na mimoriadnu citlivosť ľudí na tému samovrážd: „Medializácia samovrážd môže u citlivých jedincov, tých, ktorí prechádzajú životnou krízou, ľudí aktuálne liečených pre depresiu a úzkosť – a tiež u ľudí ľahko ovplyvniteľných, ktorí ľahko podliehajú trendom, u detí a mladistvých pôsobiť ako negatívna inšpirácia.“
Samovraždu na Slovensku spáchalo vlani 533 ľudí, najviac vo vekovej skupine 50 až 59 rokov, prevažne mužov.
Opakovane bol aj vo svete pozorovaný jav, že po medializácii samovrážd známych osobností, alebo po odvysielaní seriálov či filmov, s touto tématikou, stúpol počet samovražedných pokusov. Po smrti známeho herca Robina Williamsa v roku 2014 sa miera samovrážd lokálne zvýšila o 10 percent.
Sú umelci citlivejšie duše?
Bolo by nesprávne robiť všeobecné závery, že mladý talentovaný človek alebo umelec, je viac rizikový z hľadiska samovražedného správania. Sociologické a štatistické údaje o tomto fenoméne neexistujú.
Špekulatívne sa možno domnievať, že svoje výkyvy emocionality považujú za normu , za súčasť umeleckého prežívania sveta a príliš neskoro sa zbadajú, že vlastne ide o medicínsky alebo psychický problém, vyžadujúci liečbu. Umelci majú možno tendenciu vnímať a akceptovať širšie hranice normy – to, čo by iný človek neakceptoval, napr fantazírovanie o témach smrti.
Zomrela členka Činohry SND Monika Potokárová, herečka mala len 27 rokov
„Väčší sklon k páchaniu samovrážd majú vo všeobecnosti profesie, v ktorých sú ľudia pod väčším sociálnym a emocionálnym tlakom. Isteže sa to týka aj umelcov, ale napríklad aj pomáhajúcich profesií (zdravotníci, sociálni pracovníci, policajti, učitelia). To, čo okolie vníma ako zábavu a hru (u hercov, zabávačov a umelcov), alebo samozrejmú pomoc (u pomáhajúcich profesií), si v skutočnosti vyžaduje od týchto ľudí výrazné pracovné a tvorivé vypätie. Ak si táto osoba nevybuduje dostatočný systém doplňovania zásob energie a kompenzácií výrazného vypätia, ak začne fungovať na deficit, výsledkom môže byť strata zmyslu života, bezvýchodiskovosť zo situácie, frustrácia, vyhorenie a môže sa to skončiť siahnutím na život,“ povedala pre webnoviny.sk Belanská.
Často sa to spája s rýchlym „pumpovaním“ energie rôznymi látkami, ktoré krátkodobo dodajú silu, nápady a energiu. Môže vzniknúť závislosť so všetkými negatívnymi dôsledkami, medzi ktoré patrí aj zvýšené riziko samovražedného správania. Existujú štúdie, ktoré hovoria, že najvyššia miera samovražednosti je medzi lekármi.
Prečo si človek vezme život?
Neúprosná lavína negatívnych správ v médiách ovplyvňuje duševné zdravie ľudí (spomalenie ekonomiky, hrozba straty zamestnania, krachy firiem, rastúce účty za energie, klimatické hrozby, fenomén migrácie, rastúca kriminalita).
Takýto typ správ môže vážne ovplyvniť duševnú pohodu ľudí. Keď sú ukazovatele výkonnosti národného hospodárstva slabé, zvyčajne sa to spája so zvýšenou mierou samovrážd – miera samovrážd sa zvyšuje v časoch hospodárskej krízy a neistoty.
„Je dobre známe, že existuje dlhodobé prepojenie medzi rizikom samovraždy a sociálnymi faktormi, ako je nedostatočná stabilita rodiny, alkoholizmus alebo dokonca hustota obyvateľstva. Najmä u mladých ľudí do 19 rokov sú hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života konflikty a rodinné problémy,“ hovorí doktorka Belanská.