Formát dvojkoalície, na ktorom sa pred februárovými parlamentnými voľbami dohodli Progresívne Slovensko (PS) a Spolu-občianska demokracia, poškodil PS. Agentúre SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov.
Reagoval tým na výsledky prieskumu verejnej mienky agentúry Polis pre televíziu Joj, na základe ktorého by koncom mája volilo PS 6,8 percenta respondentov.
Potrebovali získať sedem percent
PS/Spolu pritom ako volebná koalícia získali vo voľbách 6,96 percenta a tesne sa tak nedostali do Národej rady SR, keďže neprekročili potrebné sedempercentné kvórum.
Do parlamentu by sa dostalo šesť strán. V prvej trojke sú OĽaNO, Smer-SD a SaS
Výsledok PS v májovom prieskume pripisuje politológ tomu, že hnutie oslovuje širšie spektrum voličov a udržalo si svoju názorovú skupinu.
Viac o téme: Parlamentné voľby na Slovensku 2020
„Dá sa diskutovať o tom, aké sú reálne preferencie strany Spolu, keďže tá v spomínanom prieskume nebola zahrnutá, no tým, že Beblavý (bývalý predseda Spolu Miroslav Beblavý, pozn. SITA) po neúspechu vo voľbách zo strany odišiel, je strana menej viditeľná,“ vysvetlil Mesežnikov. Podpora na úrovni siedmich percent, ktorú PS v posledných prieskumoch dosahuje, je podľa jeho slov stabilná.
„Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať, lebo strana Za ľudí má podobný elektorát voličov. Zatiaľ to však vyzerá tak, že hnutie má stabilnú voličskú základňu a je pre nich veľmi dôležité, aby si udržali podporu nad úrovňou piatich percent, ktorá im zaručuje účasť v parlamente,“ dodal.
Pokusy o spojenie s kiskovcami
Pred februárovými parlamentnými voľbami sa koalícia PS/Spolu pokúšala o akési „spojenie“ aj so stranou Andreja Kisku Za ľudí. Od Kisku však prichádzali zamietavé odpovede s odôvodnením, že strany dosiahnu lepší výsledok, keď budú kandidovať samostatne.
Strana Za ľudí sa v posledných prieskumoch pohybuje na úrovni troch až štyroch percent. Podľa posledného prieskumu agentúry Polis by ju volilo 3,7 percenta oslovených.
Strana Za ľudí ešte nepozná termín snemu a Kiska zatiaľ nepovedal, či bude naďalej jej šéfom
Mesežnikov prízvukoval, že na konci roku 2019 mala v niektorých prieskumoch Kiskova strana podporu aj na úrovni 12 percent a aj koalícia PS/Spolu dosahovala podobnú voličskú podporu. Tieto čísla podľa jeho slov nútili strany uvažovať o samostatnej kandidatúre.
„Navyše, nemyslím si, že zo strany PS/Spolu boli využité všetky náležité postupy, na základe ktorých mohlo dôjsť so stranou Za ľudí k takej dohode, s ktorou by bol spokojný každý. Spätne sa však ukazuje, že samostatná kandidatúra PS/Spolu a Za ľudí nebola šťastná,“ myslí si politológ.
SaS prichádza s liberálnymi témami
V prieskume poskočila na tretie miesto vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorej by svoj hlas odovzdalo 10,7 percenta voličov. Mesežnikov za tým vidí aktívny postoj predstaviteľov strany vo vládnej koalícii.
Sulík predstaví balíček opatrení na naštartovanie domácej ekonomiky, cieľom je predísť masívnemu prepúšťaniu
„Predseda SaS Richard Sulík sa veľmi zviditeľňuje a oslovuje nielen reálnych voličov strany z volieb, ale aj ďalších. Keby bola ďalšia vládna strana Za ľudí aktívnejšia v presadzovaní ‚liberálnejších tém‘ na pozadí posilnenia konzervatívcov, tak by aj oni mohli na tom získať nejakú podporu,“ objasnil politológ.
Jednoznačnejším zástancom liberálnejších prístupov je však podľa jeho slov práve SaS a nositelia, respektíve sympatizanti týchto myšlienok to strane dávajú najavo vo forme svojej podpory.
