Sieť v troch najväčších slovenských mestách ustúpila inému kandidátovi. Nevnímate to ako útek z boja?
Naopak, vnímam to, ak mám použiť Váš bojový slovník, ako posilnenie frontu, na ktorom ide o viac, než len o jednotlivé strany a ich ambície. Ide o vytvorenie praktických aj psychologických predpokladov pre to, čo pre Sieť zostáva základným cieľom: dostať od ľudí príležitosť na reálnu zmenu pomerov. Podmienkou takejto zmeny je vytvorenie pevnej a súdržnej vlády, ktorá nebude energiu míňať na vnútorné spory, ale na realizáciu plánu, ktorý Slovensko potiahne dopredu a jeho občanom prinesie konkrétny osoh. Preto takúto vládu aj pracovne nazývam vládou služby ľuďom.
Lenže Vy ste ľuďom sľúbili novú generáciu a niektorých z tých, ktorých teraz podporujete, ste Vy sám označili za tzv. večných kandidátov.
Z tohto záväzku nijako nezľavujeme. Veľká väčšina našich kandidátov ide do verejnej služby po prvýkrát a ich vekový priemer je pod 40 rokov. Pritiahli sme do verejnej služby veľké množstvo mladých ľudí, ktorí majú všetky predpoklady pre to, aby vo svojich mestách a obciach poskytli ľuďom aktívny a kompetentný výkon. Tam, kde sme sa rozhodli spojiť sily, sme to urobili ako gesto voči voličovi, ako snahu zjednodušiť a uľahčiť mu výber.
Takže si myslíte, že dôležitejšie, ako ponúknuť nových ľudí je vychádzať v ústrety starej pravici?
Ale veď my sme tých nových ľudí po celom Slovensku ponúkli niekoľko tisíc! Ešte raz, do verejnej služby posielame mladú generáciu a to, že médiá sa sústredia len na tie najväčšie kolbištia, je celkom prirodzené. Zároveň si však ako preferenčne najsilnejšia opozičná strana uvedomujeme svoju zodpovednosť a podstatu nášho poslania. Lebo tá voľba je dnes zrejmá: buď sa pokúsime reálne oslabiť moc vládnej strany alebo na ňu budeme spoza plexiskla iba hromžiť. Reálne sa dá oslabiť práve tak, že im vezmete priestor na drancovanie obecných rozpočtov a pripravíte pôdu na veľké referendum o „smeráckom“ spôsobe vládnutia. Schopnosť víťaziť je pre pravý stred dôležitá aj z psychologického hľadiska, jeho voliči si zaslúžia vyhrávať. Ja im rád doprajem čo najviac víťazných kandidátov, teraz aj na jar 2016.
Čo ale bude za týchto pre Sieť okolností víťazstvom?
Jedno už sme dosiahli, aj keď ho nie je vidieť. Vo viacerých mestách sa práve vďaka komunálnym voľbám dali dokopy aktívne siete ľudí, ktorí sa učia spolupracovať, vzájomne sa ťahajú a stavajú silné základy pre naše úsilie na budúci rok. Komunálne voľby samozrejme sú pre Sieť nevďačnou arénou. Po prvé, v jednokolovom väčšinovom systéme sa neviete dobre odmerať. Po druhé, kandidujeme len asi na osmine až sedmine územia. A po tretie, na mnohých miestach sme cez richtársku prísahu podporili nezávislých kandidátov, ktorých úspech sa nebude počítať do našich čísiel. Tie teda nevyhnutne budú trochu skreslené.
Tomu sa dá rozumieť, ale nejaké kritérium úspechu či neúspechu asi musíte mať…
Dobre, budem konkrétnejší. Boli by sme nadšení, ak by sme aspoň v jednom z dvoch najväčších slovenských miest v priamom súboji zvíťazili nad vládnym kandidátom. Ak popritom v dvadsiatke najväčších komunálnych subjektov vyhrá náš alebo nami podporovaný richtársky kandidát aspoň v tretine z nich a zároveň v krajských mestách získame dokopy aspoň niekoľko desiatok mestských poslancov, urobíme niečo, čo tu v takom krátkom čase ešte nikto neurobil a čo nám dá veľmi silný základ na súboj proti vládnej strane na jar 2016. To by bol zázračný výsledok. Ak naopak neuspejeme ani v Prievidzi či v Martine, bude to politické zlyhanie.
Kde okrem svojich prirodzených bášt by ste teda chceli uspieť?
Veľmi dôležitá je Žilina, kde sme Martinovi Barčíkovi poskladali za chrbát širokú stredopravú zostavu, v ktorej chýba iba KDH. Zložité to bude v Banskej Bystrici, kde SDKÚ podporuje toho istého kandidáta, ako SMER. V Trnave je podľa nás najlepším kandidátom mladý nezávislý Peter Bročka, ktorého nepodporuje žiadna politická strana. Ale nejdem mesto po meste, rovnako dôležité ako primátorské úrady sú zastupiteľstvá, tam sa ukáže, či napriek nepriazni väčšinového systému dokážeme získavať podporu od ľudí alebo nie.
Niektoré reakcie na postup Siete v komunálnych voľbách boli rozpačité. Ľutujete niečo, čo ste v priebehu komunálnej kampane urobili alebo neurobili?
Jasné, že áno, tomu sa nikdy nevyhnete, ak niečo robíte prvýkrát. Hovorí sa však, že človek sa kajá za to, čo urobil, ale ľutuje len to, čo neurobil. Ak ma niečo mrzí, tak to, že sme na prípravu nemali viac času a na komunikáciu našich krokov viac sústredenia. O to poučenejší však pôjdeme do veľkých volieb na jar 2016. Napokon, o schopnosti poučiť sa z vlastných chýb to celé je. A tie nerobí len ten, kto nerobí vôbec nič.
