BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič nepodpísal novelu zákona o Súdnej rade SR. Do parlamentu ju vracia s viacerými výhradami, vyčíta jej protiústavnosť i retroaktivitu. Podľa novely by členmi súdnej rady nemohli byť predsedovia a podpredsedovia okresných a krajských súdov. Hlave štátu sa nepáčia ustanovenia k ôsmim členom rady, ktorých volia a odvolávajú sudcovia. „Ak ďalšími členmi súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia sudcovia SR, a sudcovia boli riadne zvolení za členov súdnej rady, nemožno podľa môjho názoru zákonom ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu,“ odôvodňuje prezident.
Podľa neho ústava predpokladá zákonnú úpravu vzťahov súdnej rady ako ústavného orgánu k orgánom správy súdnictva a nie zákonnú úpravu vzťahov jednotlivých členov súdnej rady. Z rovnakého dôvodu má Gašparovič výhrady aj k 30-dňovej lehote od účinnosti schváleného zákona, do ktorej sa musia členovia rady vyrovnať so svojimi funkciami, lebo inak im členstvo zanikne. Hovorí aj o retroaktivite. Obáva sa, či nie je protiústavné zrušiť členstvo v rade, ak boli predsedovia alebo podpredsedovia súdu riadne zvolení za členov súdnej rady a ich funkčné obdobie neuplynulo, ani sa sami nevzdali tohto členstva, neodvolali ich sudcovia alebo im nezanikla funkcia sudcu.
Novela tiež zakotvuje, aby boli rokovania Súdnej rady SR verejné a aby rada svoje rozhodnutia odôvodňovala, najmä v personálnych otázkach. Rokovania majú dokumentovať zvukové záznamy a zápisnica, z ktorej budú zrejmé vyjadrenia jednotlivých členov. Zápisnica i audionahrávky majú byť zverejnené zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady. Prezident si myslí, že nahrávka stačí. „Považujem za nadbytočné, aby aj zo zápisnice, ktorá sa vyhotovuje z každého zasadnutia súdnej rady, boli zrejmé vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu,“ konštatuje Gašparovič.
Podľa novely by sa mohla na zasadnutiach rady zúčastňovať aj verejnosť. Novela ukladá predsedovi rady povinnosť zabezpečiť vhodné podmienky a rokovaciu miestnosť, ak sa očakáva, že verejnosť prejaví o zasadnutie súdnej rady väčší záujem. Gašparovič tvrdí, že z návrhu nie je jasné, kto je „verejnosť“, čo znamená „väčší záujem“ ani s prihliadnutím na aké možnosti je predseda súdnej rady povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej miestnosti.
Na základe novely, ktorú schválili poslanci 19. októbra, by sa do konfliktu funkcií dostali piati členovia súčasnej zostavy Súdnej rady SR – Igor Burger, Helena Kožíková, Richard Molnár, Gabriela Šimonová a Mária Usačevová. Na odstránenie nezlučiteľnosti funkcií by mali 30 dní od účinnosti zákona, inak im členstvo v súdnej rade zanikne. Zo zasadnutí bude súdna rada robiť zvukové záznamy, ktoré má zverejniť na internetovej stránke, rovnako aj podrobnú zápisnicu. Poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (Most-Híd) presadil, aby zo zvukového záznamu a zápisnice okrem účasti, programu zasadania a obsahu prijatých uznesení bol zrejmý aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov a výsledok hlasovania tak, aby zo zápisu bolo jasné, akými úvahami sa súdna rada riadila. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská verí, že novela pomôže transparentnosti súdnej rady a tomu, aby naozaj postupne v justícii moc patrila tým, ktorým prináleží, to znamená pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole verejnosti.
Súdna rada a Najvyšší súd SR s návrhom novely nesúhlasia, podľa nich je v rozpore s ústavou. Poslanci NR SR za Smer-SD Róbert Madej a Mojmír Mamojka v minulosti vyhlásili, že ak právnu normu parlament schváli, napadnú ju na ústavnom súde. Ústavný súd zároveň požiadajú, aby pozastavil jej účinnosť. Opoziční poslanci sa domnievajú, že ústava jednoznačne upravuje podmienky voliteľnosti do Súdnej rady SR a schválený návrh je protiústavný. Plénum odmietlo Madejove návrhy, ktorý presadzoval, aby sa nepokračovalo v rokovaní o novele, respektíve, aby ju národná rada vrátila predkladateľovi na dopracovanie.