BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič dnes vetoval novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú poslanci schválili v skrátenom legislatívnom konaní na ostatnej schôdzi parlamentu 11. februára. Hlave štátu sa nepozdáva, že parlament schválením takejto úpravy zrušil inštitút justičných čakateľov, čím mohol zasiahnuť do ich legálne nadobudnutých práv. „Podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR k imanentným znakom právneho štátu patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok,“ dôvodí Gašparovič.
Prezident zároveň pripomenul, že schválením tejto novely Národná rada SR novelizovala neplatný zákon, ktorý ešte nebol súčasťou platného právneho poriadku. Parlament ju schválil 11. februára, ale predchádzajúca novela bola uverejnená v zbierke zákonov až 16. februára 2011. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) uvedenou novelou opravovala znenie zákona, ktoré vzniklo v dôsledku predchádzajúceho prezidentského veta novely zákona o sudcoch a prísediacich. Poslanci pri jeho prelomení posunuli účinnosť novely z januára na máj, neschválili však jednu z pripomienok Ivana Gašparoviča, čím zostali v zákone aj neupravené lehoty. V skrátenom legislatívnom konaní preto poslanci posunuli určité termíny, ktoré sa týkajú justičných čakateľov.
Pôvodná, už schválená novela, zabezpečuje zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom. Právna norma patrí k opatreniam, ktorými chce vládna koalícia SDKÚ-DS – SaS – Most-Híd – KDH otvoriť justíciu verejnosti a verejnej kontrole. Pôvodne ju parlament schválil v decembri, pre výhrady prezidenta Ivana Gašparoviča sa ňou však na februárovej schôdzi musel zaoberať znova.
Predsedu ÚVO bude voliť parlament
Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie bude po novom voliť a odvolávať parlament. Robiť tak bude na návrh vlády. Dosiaľ bolo obsadzovanie miesta predsedu ÚVO v kompetencii vlády. Zmena vyplynula zo schváleného pozmeňujúceho návrhu poslanca Ondreja Mateja (SDKÚ-DS) k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič.
Matej do zákona zároveň pridal ďalší dôvod na odvolanie predsedu ÚVO, ktorým je neplnenie úloh úradu podľa zákona. S oboma zmenami má problém Smer-SD. Predseda strany Robert Fico si myslí, že pridaný dôvod na odvolanie je „kaučukový“ a umožní odvolanie predsedu ÚVO z politických dôvodov. Je presvedčený, že koalícia neprijala tento návrh len tak, v krátkom čase príde do parlamentu návrh vlády, aby odvolala súčasného opozičného predsedu ÚVO Romana Šipoša. „Dajú si tam svojho človeka, aby ovládali celé verejné obstarávanie. Je to naozaj nedemokratické a normalizačné,“ podčiarkol po schválení zákona predseda Smeru-SD. Expremiér je presvedčený, že nešlo o individuálnu akciu Mateja, ale je to výsledok politickej dohody, keďže pod pozmeňujúcim návrhom je podpísaný predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) a podpredsedovia Béla Bugár (Most-Híd) aj Milan Hort (SDKÚ-DS). Fico si myslí, že už existuje aj dohoda, kto z nich bude úrad ovládať. Nazdáva sa, že vláda vezme kontrolu nad úradom opozícii a bude robiť verejné obstarávanie po svojom, „teda tak, aby nikto na nič neprišiel.“
Nové pravidlo vstúpi do platnosti spoločne s novelou zákona o verejnom obstarávaní 1. apríla 2011.
Elektronické aukcie budú pri verejnom obstarávaní povinné
Elektronické aukcie pri verejných obstarávaniach budú povinné. Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú dnes podpísal prezident, počíta s povinným používaním elektronických aukcií pri nadlimitných zákazkách a od 1. januára 2012 aj pri podlimitných zákazkách. Autori novely si kladú za cieľ zabezpečiť efektívnejšie využívanie verejných financií prostredníctvom prísnejších podmienok verejného obstarávania, zvýšenie jeho transparentnosti a obmedzenie priestoru pre korupciu a klientelizmus.
Elektronická aukcia bude povinná pri zákazkách na dodanie tovaru a používať by sa mala aj pri zákazkách na poskytnutie služieb a uskutočnenie stavebných prác, ak možno presne určiť technické požiadavky. Jej použitie by nemalo byť povinné pri podprahových zákazkách, obstarávatelia však budú musieť štvrťročne zverejňovať správu o zákazkách s nízkou hodnotou nad 1 000 eur.
Vyhodnocovanie ponúk komisiou má byť verejné s výnimkou dôverných informácií týkajúcich sa obchodného tajomstva a dôverných aspektov ponúk. Obstarávatelia nebudú môcť bezdôvodne vylúčiť mimoriadne nízku ponuku. Lehota na predkladanie ponúk nesmie byť kratšia ako 20 dní od odoslania výzvy obstarávateľom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ak zmluvy a dodatky k nim budú uzavreté v rozpore so zákonom, Úrad pre verejné obstarávanie alebo prokurátor majú možnosť do jedného roka podať na súde návrh na určenie ich neplatnosti. Súčasné znenie zákona o obstarávaní umožňuje pre určité skupiny služieb používanie nesúťažných zjednodušených postupov. Nová úprava ruší možnosť pri neprioritných službách postupovať inak ako pri ostatných a bude pre ne platiť rovnaký režim. Povinnosť riadiť sa týmto zákonom poslanci rozšírili aj na verejné podnikateľské subjekty, na ktoré sa doteraz nevzťahoval. Po novom sa tak ustanoveniami zákona budú riadiť aj podniky s majetkovou účasťou štátu alebo združenia právnických osôb, z ktorých aspoň jedna je verejným obstarávateľom.
Nesplnenie formálnych podmienok už nebude dôvodom na vylúčenie uchádzača zo súťaže, ale bude na ne upozornený s možnosťou formálne nedostatky napraviť. Odstránené sú podľa predkladateľov aj podmienky zjavne ušité na mieru konkrétnemu dodávateľovi. Obstarávatelia budú môcť používať užšiu súťaž iba ak zdôvodnia, prečo nemôžu použiť verejnú súťaž.
Zákon chceli pôvodne podporiť aj poslanci Smeru-SD, po tom, čo plénum schválilo pozmeňujúci návrh poslanca SDKÚ-DS Ondreja Mateja, však zaň nehlasovali. Matej presadil voľbu predsedu ÚVO v parlamente a dôvody na odvolanie rozšíril o neplnenie zákonných úloh úradu. Predseda Smeru-SD si myslí, že takéto pravidlá umožnia odvolanie predsedu ÚVO z politických dôvodov.
Nové znenie zákona bude účinné od 1. apríla 2011.
