BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Končiaca premiérka Iveta Radičová nešla do súboja o post šéfa SDKÚ-DS, lebo sa nechcela úplne venovať aj straníckej politike.
„Chcieť byť predsedom strany znamená predovšetkým vnútorné rozhodnutie, že sa chcete vrhnúť aj plne na stranícku funkciu, do straníckeho života a ja som nebola rozhodnutá a nemala takúto ambíciu,“ vyhlásila Radičová v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.
Radičová si myslí, že nebolo potrebné bojovať o stoličku straníckeho šéfa, aby lepšie prechádzali zákony.
„Keďže celá koalícia schválila programové vyhlásenie vlády a až do eurovalu prechádzali dôležité zákony Národnou radou SR – takto pre mňa vôbec nestála otázka,“ konštatovala.
Podľa nej by sa táto otázka otvorila, keby poslanecký klub SDKÚ-DS mal problémy so schvaľovaním základných zákonov z programového vyhlásenia vlády.
Radičová pripomenula, že pôsobila na poste podpredsedníčky strany a základné zámery vždy dohodli buď na pôde straníckeho klubu, do ktorého pravidelne chodila, alebo na pôde prezídia.
„Pre premiéra bolo podstatné komunikovať so všetkými poslancami koalície,“ pripomenula. Radičová tak robila raz za mesiac a s klubmi komunikovala niekoľkokrát mesačne, ak práve rokoval parlament „aby zákony, ktoré prijímala vláda, boli priechodné na pôde národnej rady SR,“ dodala.
Premiérka hovorí, že každému, kto sa rozhodne pre zámer zastávať neľahký post predsedu strany, tak mu treba „fandiť“. Luciu Žitňanskú, ktorá sa pre kandidatúru na post predsedníčky SDKÚ-DS už rozhodla, nechce hodnotiť skôr, ako sa ujme funkcie, ak bude zvolená. Radičová hodnotenie pripúšťa až po konkrétnych krokoch vo funkcii.
„Ako ministerka spravodlivosti to bola dynamická, veľmi schopná ministerka,“ povedala na Žitňanskej adresu Radičová. Podľa nej sa obrovskou mierou pričinila, že Slovensko je hodnotené ako ťahúň protikorupčných opatrení a otvorenosti vládnutia.
„Je to veľmi schopný politik a treba jej nechať predovšetkým šancu,“ tvrdí Radičová. Pravdou však podľa nej zostáva, že pri problémoch, ktoré končiaca vláda zažila v rovine etiky v politike, nemali s Žitňanskou rovnaký názor.
