Každý deviaty človek na svete trpí podvýživou, no napriek tomu tretina potravín končí ako odpad. Potraviny už dnes vytvárajú 8 % emisií skleníkových plynov. Hrozí pritom, že o 10 rokov sa dostanú až na samý vrchol v rebríčku zdrojov emisií. Potravinový odpad a plytvanie jedlom sú zásadnými výzvami, ktoré budú mať čoraz väčší vplyv na život každého z nás. Žiadajú si preto ucelený prístup a efektívne riešenia, ktoré naozaj pomôžu. Počas dnešnej expertnej diskusie sa na tom zhodli odborníci zverejného, súkromného i neziskového sektora.
Dnes sa uskutočnil 3. ročník unikátneho podujatia venovaného téme potravinového odpadu na Slovensku, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa povedomia o potravinovom odpade. Bolo vysielané online s cieľom sprístupniť diskusiu aj širokej verejnosti. V spolupráci s platformou Circular Slovakia ho zorganizoval reťazec Tesco, ktorý je lídrom v boji proti plytvaniu potravinami v sektore maloobchodu.
„V Tescu chápeme, aké dôležité je zodpovedne pristupovať k zdrojom našej planéty a spolupracovať pri tom s ostatnými. Len za krátke tri roky sa nám podarilo znížiť množstvo potravinového odpadu o skvelých71 %. Ide však o príliš komplexný problém, ktorý nedokážeme vyriešiť sami. Uvedomujeme si, že spoločne dokážeme vždy viac, a preto sme odhodlaní naďalej usilovne pracovať na znižovaní množstva potravinového odpadu – v úzkej spolupráci s charitatívnymi organizáciami, vládnymi inštitúciami a dodávateľmi. Naša dnešná diskusia bola inšpiratívnym stretnutím aj pre mňa osobne. Veľké ďakujem patrí všetkým odborníkom zo štátnej, súkromnej i neziskovej sféry, ktorí prijali naše pozvanie. Som rád, že sme mohli priniesť nové zaujímavé podnety aj pre ľudí, ktorí nás sledovali online. Verím, že sa nám na ceste k trvalej udržateľnosti podarí Slovensko posunúť vpred,“ uviedol Martin Kuruc, výkonný riaditeľ Tesca na Slovensku.
„Tešíme sa, že sa nám v spolupráci s Tescom podarilo zorganizovať dnešnú diskusiu. Boj proti potravinovému odpadu – rovnako ako celé obehové hospodárstvo – stojí a padá na spolupráci verejného, súkromného, mimovládneho sektora, ako aj akademickej a vedecko-výskumnej obce. Zavádzanie zelených inovácií, udržateľných riešení a nových postupov – to všetko dokážeme len prostredníctvom spolupráce. Iná cesta ako vzájomná spolupráca neexistuje,“ zdôraznila Denisa Rášová, koordinátorka platformy Circular Slovakia.
Nástup pandémie koronavírusu ešte viac prehĺbil výzvy spojené s potravinovým odpadom. Súčasným tempom sa nepodarí celosvetovo naplniť cieľ udržateľného rozvoja OSN 12.3, ktorým je zníženie množstva potravinového odpadu o polovicu do roku 2030. Tesco ho splnilo na Slovensku už v minulom roku. V rámci svojho stredoeurópskeho podnikania sa to reťazcu podarilo tento rok – s predstihom skvelých 10 rokov. Ak sa situácia nezmení, do roku 2030 sa poľnohospodársko-potravinársky sektor stane najväčším zdrojom skleníkových plynov. Viac vlád, organizácií a súkromných firiem musí preto začať konať, ak sa má nelichotivý trend zmeniť.
Svojím ekologickým prístupom chce byť na Slovensku vzorom prezidentská kancelária. „Ochrana klímy a životného prostredia je jednou z kľúčových priorít pani prezidentky. Slovensko sa ako prvé z okolitých krajín zaviazalo k európskemu cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Znamená to, že vyprodukujeme len toľko emisií oxidu uhličitého (CO2), koľko sme schopní zachytiť alebo redukovať kompenzačnými opatreniami. Úrad pani prezidentky si stanovil svoj vlastný cieľ byť uhlíkovo neutrálny do 2030 ako prvá verejná inštitúcia. Chce začať od seba a byť motiváciou a inšpiráciou aj pre ostatné verejné a súkromné inštitúcie v krajine. Príkladmi sú už dnes naše konkrétne realizované či plánované kroky: zelená infraštruktúra a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, výsadba stromov a zelene, kompostovanie a triedenie odpadu, ekologické dary či podávanie jedál pri prezidentských návštevách, ktoré budú vyrobené z lokálnych potravín,“ povedal Norbert Kurilla, poradca prezidentky SR pre životné prostredie, zmenu klímy, energetiku a podnikateľské prostredie.
Odborníci upozorňujú aj na ďalšie súvislosti, ktoré sú dôležité z pohľadu boja proti plytvaniu potravinami. Ak by sa všetky potraviny využili na svoj účel, pomohlo by to výrazne znížiť chudobu. „Dnes nám však chýbajú ucelené štatistiky, koľko potravinového odpadu vzniká a vplyvom akej činnosti. Čísla, o ktorých sa verejne hovorí, sú poväčšine odhady s nedostatočnou mierou presnosti. Aby sme mohli prinášať tie najlepšie riešenia, potrebujeme čo najpresnejšie čísla. To je aj našou úlohou a tejto problematike sa venujeme už od roku 2016. Spracúvame metodiky, ktoré pomáhajú vyskúmať, koľko potravín a v ktorej časti potravinárskeho reťazca končí ako odpad. Takto sme spracovali metodiky zamerané na domácnosti, školské jedálne a aktuálne ich pripravujeme aj pre prvovýrobcov a prvospracovateľov,“ uviedol Martin Polovka, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho NPPC.
Práve Tesco ide pri zbieraní a analyzovaní dát príkladom – a nielen to, reťazec všetky údaje o svojom potravinovom odpade aj transparentne zverejňuje už od roku 2017. Tesco verí, že to, čo sa dá odmerať, je možné následne lepšie manažovať. K rovnakému prístupu teraz reťazec inšpiruje aj svojich dodávateľov. „Veľmi ma teší, že minulý týždeň piati stredoeurópski dodávatelia Tesca po prvýkrát transparentne zverejnili svoje dáta o potravinovom odpade, medzi nimi aj slovenská spoločnosť Brop. Ďalší piati dodávatelia sa zaviazali, že tak urobia v budúcom roku,“ doplnil Martin Kuruc z Tesca.
Aby Tesco podporilo aj ďalšie iniciatívy v boji proti plytvaniu potravinami, aktuálne vyhlásilo aj grantovú výzvu Záchranári jedla. V rámci nej podporí Nadácia Tesco sumou 10-tisíc eur tri projekty zamerané práve na znižovanie plytvania potravinami.
Informačný servis