BRATISLAVA 2. decembra (WEBNOVINY) – Poslanci parlamentu v utorok otvorili rokovanie o zákone roka, teda o návrhu rozpočtu. Ministerstvo spravodlivosti sa dohodlo s ministerstvom financií na navýšení tohtoročného rozpočtu o milión eur.
Peniaze sa použijú na dofinancovanie deficitu miezd zamestnancom ministerstva a súdov za november a vyplatenie podľa aktuálnych možností koncoročných odmien zamestnancom justície. Netýka sa to sudcov, ktorých platy sú upravené osobitným zákonom.
Uvádza sa to v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa Alexandra Donevová. Zároveň budú zrealizované viaceré presuny v rámci kapitoly rezortu. Donevová vyhlásila, že platy všetkých zamestnancov budú riadne a včas vyplatené.
Študentom schválili pôžičky, fond im vyčlenil menej peňazí
Hraško: Ministerstvo rozdeľuje učiteľov na horších a lepších
Stále sú potrebné prostriedky na dofinancovanie miezd za mesiac december v celkovej výške 3 057 821 eur a v oblasti výdavkov na prevádzku v celkovej výške 9 288 997 eur, z toho 4 720 930 eur v oblasti výdavkov na súdne konania (advokátom ex offo, znalcom, exekútorom, notárom, tlmočníkom, prekladateľom, prísediacim a svedkom), v ktorých evidujeme aktuálne neuhradené záväzky vo výške 4 079 358 eur, upozornila Donevová. MS SR už pri návrhu rozpočtu na roky 2014 – 2016 upozornilo na nepriaznivú situáciu. Rovnako tak aj v priebehu roka, naposledy v novembri, konštatovala.
MS SR zdôrazňuje, že zrýchľovať súdne konanie, zvyšovať vymožiteľnosť práva a tým prispievať k celkovej stabilite právneho prostredia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou udržateľného hospodárskeho rastu, nie je možné bez riadneho finančného zabezpečenia činnosti orgánov rezortu spravodlivosti. MS SR preto verí, že spolupráca s MF SR povedie k vyriešeniu aktuálnych problémov tohtoročného rozpočtu kapitoly a v budúcnosti dôjde k systémovému riešeniu otázok financovania justície, uvádza sa v stanovisku.
Rozpočet je podľa Kollára premárnenou príležitosťou
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je rozpočtom premárnených príležitostí. Myslí si to poslanec Jozef Kollár, podľa ktorého mal Smer vzhľadom na to, že disponuje nadpolovičnou väčšinou poslancov Národnej rady SR, ideálnu šancu presadiť aj rozsiahlejšie reformy, ktoré však podľa návrhu rozpočtu ani budúci rok neprídu. „Netvrdím, že táto vláda sa správa fiškálne nezodpovedne, ale tvrdím, že nevyužila šance, ktoré mala,“ vyhlásil v rámci svojho vystúpenia v rozprave.
Dôkazom toho je podľa neho aj skutočnosť, že výdavky štátu oproti tohtoročnej očakávanej skutočnosti majú v budúcom roku podľa rozpočtu rásť. Neprichádzajú tak podľa neho ani sľúbené výrazné úspory z reformy verejnej správy. Charakteristickou črtou rozpočtu je pritom podľa Kollára fakt, že vláda neadresne berie všetkým a adresne dáva iba niekomu. Ako dodal, stovky miliónov získa zmenami v dani z príjmov a ponechaním sadzby dane z pridanej hodnoty a na druhej strane rozdáva peniaze vybraným firmám na investičné stimuly či vybraným mestám.
Poslanec Jozef Kollár bol v utorok podvečer pritom iba šiestym písomným prihláseným poslancom do rozpravy k návrhu rozpočtu, ktorý v prvý deň diskusie o zákone roka v pléne Národnej rady SR vystúpil. Pred ním o vystúpenie požiadal aj minister životného prostredia Peter Žiga, ktorý žiadal poslancov o podporu pre navýšenie rozpočtu jeho rezortu o 15 mil. eur na opatrenia zamerané na ochranu pred povodňami.
Polepšiť by sa malo aj rezortu zdravotníctva
Oproti návrhu rozpočtu, ktorý putoval do parlamentu z vlády, by si malo po prerokovaní návrhu v pléne Národnej rady SR polepšiť okrem spomínaného rezortu životného prostredia aj viacero ďalších rezortov. Okrem 152 mil. eur pre rezort zdravotníctva na krytie nákladov zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by podľa spoločnej správy parlamentných výborov mali milióny navyše dostať rezort vnútra, práce či dopravy.
Ministerstvu práce poslanci gestorského finančného výboru navrhujú zvýšiť rozpočet o 32 mil. eur, ktoré by mali smerovať na aktívne politiky trhu práce. Ministerstvu vnútra by sa mali zvýšiť limity na zvýšenie služobného výkonu zložiek rezortu v regiónoch so zvýšenou kriminalitou rovnako o 15 mil. eur. Rezort dopravy by si mal zase oproti pôvodnému návrhu polepšiť o 20 mil. eur, ktoré by sa mali využiť na nájomné byty a odstraňovanie systémových porúch v bytových domoch.
Rozpočet ministerstva hospodárstva by sa mal zvýšiť
Gestorský finančný výbor však v rámci rozpočtu odporúča aj navýšenia rozpočtov ostatných kapitol, aj keď už v nižších sumách. Rozpočet ministerstva hospodárstva by sa tak mal navýšiť o 300 tis. eur na budovanie priemyselných zón. Viac zrejme dostane aj Kancelária prezidenta.
Na opravu dreveného krovu Prezidentského paláca by malo putovať dodatočných 310 tis. eur, ďalších 97 tis. eur by malo pokryť rekonštrukciu prezidentskej rezidencie na Slavíne a 93 tis. eur má pokryť odchodné pre 20 zamestnancov kancelárie. Navrhuje sa tiež navýšenie rozpočtu Najvyššieho súdu SR o 80 tis. eur na navýšenie počtu asistentov. O 50 tis. eur by mal dostať aj Úrad vlády SR na podporu menšinovej kultúry a jazyka národnostných menšín.
Zmeny čakajú aj Slovenskú akadémiu vied
Súčasťou navrhovaných zmien sú aj presuny medzi kapitolou rezortu školstva a Slovenskou akadémiou vied. Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že toto riešenie vyplýva z rokovaní medzi rezortom školstva a predstaviteľmi akadémie. Z rozpočtu na Agentúru na podporu vedy a výskumu by sa tak malo presunúť osem miliónov eur priamo na Slovenskú akadémiu vied.
Súčasťou navrhovaných zmien je aj krytie nákladov na navyšovanie platov vo verejnej správe, vrátane učiteľov a vytvorenie rezervy na prípadný horší makroekonomický vývoj vo výške 155 mil. eur a takisto rezerva na prípadný lepší výber daní. Pri nej sa rozpočtujú dodatočné príjmy v sume 300 mil. eur, ktoré nie sú viazané na žiadne konkrétne výdavky. Ak bude skutočný výber daní lepší, ako predpokladá rozpočet, bude možné tieto prostriedky využiť.
Rokovanie o návrhu rozpočtu bude pokračovať v stredu vystúpeniami ďalších písomne prihlásených poslancov, ktorých bolo celkovo 17. Následne dostanú ešte možnosť prihlásiť sa do druhej časti rozpravy ústne. Viacerí opoziční poslanci ako Ivan Mikloš, Jozef Kollár či Ivan Švejna už v rámci svojho utorňajšieho vystúpenia pritom avizovali, že plánujú vystúpiť s príspevkom aj v druhej časti rozpravy k zákonu roka.
Najvyrovnanejší slovenský rozpočet
Návrh rozpočtu je dobrý, čo potvrdzuje aj hodnotenie z Bruselu. Tvrdí to minister financií Peter Kažimír, ktorý vystúpil v utorok ako prvý v rámci diskusie k zákonu roka, teda rozpočtu. Vláda podľa neho pokračuje v nastúpenom konsolidačnom trende z uplynulých rokov, kedy sa podľa neho potvrdilo, že kritika zo strany opozície o údajnej nereálnosti predchádzajúcich rozpočtov nebola na mieste.
„Verím, že tentokrát neuvidíme trhanie rozpočtu na kusy ako vyjadrenie nereálnosti plánu,“ vyhlásil pred poslancami Kažimír. Predložený návrh označil za najvyrovnanejší slovenský rozpočet.
Vláda tak bude podľa ministra pokračovať v konsolidácii smerom k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu v roku 2017. To, že zároveň dokáže alokovať prostriedky na svoje priority, podľa Kažimíra úzko súvisí s úspešným bojom proti daňovým únikom. Ako dodáva, k boju s únikmi na dani z pridanej hodnoty sa však pridáva aj boj s únikmi na dani z príjmov právnických osôb.
Zároveň odmieta vyjadrenia opozičných poslancov, že vláda v rozpočte viac ľuďom berie, ako im dáva cez svoj sociálny balíček. „Je nespochybniteľné, že väčšina plánovaného zníženia je cez znižovanie výdavkov a odstraňovaním špekulatívnych výnimiek z daňových zákonov a nie zvyšovaním daňových sadzieb,“ povedal Kažimír.
Rozpočtovať nemocnice bez strát je podľa Mikloša nemiestny žart
Rozpočtové plány vlády na budúci rok nebudú stačiť ani na to, aby vykompenzovali tohtoročné zvoľnenie v konsolidačnom úsilí. Tvrdí to poslanec Ivan Mikloš, ktorý vystúpil v rozprave k návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Tento vývoj podľa neho pocítime najmä v rokoch 2016 a 2017, na ktoré je naplánované postupné znižovanie štrukturálneho deficitu až na nulu. Podľa Mikloša si totiž dodržanie týchto cieľov vyžiada vďaka tohtoročnému poľaveniu ďalšie významné škrty.
Kritiku k predloženému návrhu Mikloš smeroval najmä do niektorých konkrétnych oblastí, ktorých rozpočtovanie nepovažuje za seriózne. Jednou z nich je napríklad rozpočet v oblasti zdravotníctva, kde sa predpokladá vyrovnané hospodárenie nemocníc. „Toto považujem za nemiestny žart,“ vyhlásil v rámci rozpravy s tým, že vyrovnané hospodárenie nemocníc je za súčasných podmienok nereálne. Najmä ak výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť majú klesnúť o 3 % a rozpočet neobsahuje žiadne opatrenie na zníženie dlhu v zdravotníctve.
Za vypočítavosť zo strany rezortu financií považuje Mikloš aj rozpočtovanie tzv. rezervy na prípadný lepší vývoj daňových príjmov. Ide o čiastku 300 mil. eur, ktorá nie je viazaná na konkrétne výdavkové tituly. Využiť sa podľa ministerstva budú môcť vtedy, ak by bol výber daní lepší, ako je projektované. Podľa Mikloša je to však len jednoduchá finta ako sa vyhnúť prípadným problémom pri zostavovaní volebného rozpočtu na rok 2016.
Verejný dlh sa totiž plánuje len tesne pod hranicou 55 % HDP a pri jej prípadnom prekročení by vláda musela v rozpočte zmraziť výdavky. Takto si podľa Mikloša vytvorila 300-miliónový vankúš, o ktorý by mohla rozpočet navýšiť, ak by takáto situácia nastala. Za nedôveryhodné považuje bývalý minister financií aj rozpočtovanie príjmov z dividend a taktiež príjmov z eurofondov.
Kritikou k návrhu rozpočtu nešetria ani ďalší opoziční predstavitelia
Podpredseda KDH Miloš Moravčík upozorňuje, že konsolidácia je postavená z významnej časti na samosprávach. Tie majú byť dokonca podľa návrhu rozpočtu v prebytku, kým štát bude naďalej vykazovať deficit. „Je to nefér, pretože vláda je dlhodobo vo veľkom mínuse a väčšina samosprávy je naopak v pluse. Mnohé obce tak napríklad namiesto opravy chodníkov, budú musieť hromadiť peniaze na bankových účtoch,“ tvrdí.
Opozícia na rozdiel od vlády hovorí aj o zvyšovaní daňového zaťaženia. Kým minister financií Peter Kažimír tvrdí, že sadzby sa nezvyšujú a odstraňujú sa len špekulatívne výnimky z daňových zákonov, podľa Moravčíka sa tieto opatrenia odrazia v životnej úrovni ľudí. „Opatreniami, ktorými sa vláda chváli, dá ľuďom len 200 mil. eur, cez zvýšenie daní im však zoberie až 500 mil. eur,“ upozorňuje.
Mikloš bude vo svojom vystúpení v pléne Národnej rady SR pokračovať aj popoludní, keďže bolo prerušené obedňajšou prestávkou. Tá má pritom v parlamente v utorok netradične len jednu hodinu a rokovanie bude namiesto do 19:00 pokračovať o pol hodinu dlhšie. Navrhol to predseda parlamentu Peter Pellegrini. Dôvodom je podľa neho rozsiahly program schôdze a cieľ prerokovať všetky plánované body.