BRATISLAVA 10. mája (WebNoviny.sk) – Parlament v piatok opätovne schválil novelu zákona o štátnych symboloch a prelomil veto prezidenta. Zákonom sa má zvýšiť ochrana štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky.
Cieľom novely zákona o štátnych symboloch SR je tiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov a aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe.
Logo na dresoch reprezentácie
Poslanci Slovenskej národnej strany novelou reagujú na logo, ktoré na dresoch začali používať hokejoví reprezentanti.
Novela o štátnych symboloch rozpútala v parlamente diskusiu, podľa Dostála mali vynechať slovo „iba“
Novelou sa zavádza povinnosť športovej reprezentácie Slovenskej republiky na významných súťažiach a pri príprave na túto súťaž reprezentovať Slovenskú republiku umiestnením štátneho znaku na športovom odeve. Národniari zákonom zavádzajú aj nový pojem „národný symbol“.
Aktualizované: Problémové dresy sú vyriešené, Slováci nastúpia na MS v hokeji 2019 so štátnymi znakmi
Novela taktiež zakazuje hranie alebo spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu.
Most-Híd chce v zákone zmeny
Prezident SR Andrej Kiska vetoval novelu s tým, že ustanovenia zákona považuje za rozporné s princípom právnej istoty.
Kiska poukázal na vágnosť použitých pojmov v súvislosti s právnou úpravou použitia štátneho znaku na športovom odeve reprezentáciou Slovenskej republiky. To môže podľa neho v praxi vytvárať veľký priestor na interpretáciu a spôsobiť tak právnu neistotu.
Debata o štátnych symboloch však prelomením Kiskovho veta neskončila. Parlament bude o ďalšej novele zákona rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci Mosta-Híd chcú novelizáciou vyriešiť zákaz hrania alebo spievania hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu.
Do zákona chcú vložiť novú vetu. „Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu,“ uviedol minister spravodlivosti Gábor Gál ešte 17. apríla.
