Najskôr technická poznámka: podľa Ústavy SR podáva člen vlády demisiu prezidentovi, nie premiérovi. Len aby nevznikol dojem, že sa predtým treba zastaviť na presso u predsedu vlády. Však, pán minister Ráž?
Keď právnik policajtov, známych ako „čurillovci“, napísal, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok má zablokovaný účet, pretože prehral súd, sociálne siete vybuchli. Vysvetlenie ministra, že nechodí do elektronickej schránky, lebo „nemá čas“, znie skôr komicky – ak som v spore, sledujem poštu denne. Alebo si aspoň zapnem notifikácie.
Preč od adolescentných výhovoriek.
K podstate.
Ak minister vnútra verejne napíše, že postup súdu je „podozrivý z politickej manipulácie“ a rozhodnutie „pochybné“, hovorí tým o dešpekte k justícii. Aký signál tým dáva občianskej spoločnosti? Člen vlády a právnik bez dôkazov spochybňuje nezávislosť súdu – podkopáva dôveru verejnosti v súdnictvo. Dokonca – možno to považovať za zasahovanie výkonnej moci do súdnej, čo je v právnom štáte neprípustné.
Šutaj Eštok prehral súdny spor s čurillovcami a je v exekúcii, o žalobe však nevedel – VIDEO
Vo videu minister dodáva, že sudca sa mal „inou cestou presvedčiť, či o žalobe vie“, keďže si zabudol kontrolovať elektronickú schránku. Vraj sudcovia vedia, kde pracuje, a mohli ho predsa „nájsť“. Tú aroganciu a povýšenectvo asi rozdávajú v Abú Zabí na pretekoch F1. Sudca nie je doručovacia služba a občianske konania sa neriadia podľa spoločenského postavenia účastníkov. Sudca si zaslúži medailu – konal štandardne. Tak, ako voči ktorémukoľvek občanovi.
Za koho sa Šutaj Eštok považuje?
V neposlednom rade je na mieste diskusia, či takýto minister (so zablokovaným účtom) a s osobitou argumentáciou nepredstavuje bezpečnostné riziko.
Exekúcia sama osebe nie je trestným činom, no v kontexte verejnej funkcie naznačuje narušenie osobnej spoľahlivosti. Ak minister prehrá súdny spor, musí zaplatiť odškodné a súdne trovy, vzniká otázka, či bude svoje záväzky plniť riadne a transparentne. Situácia prirodzene otvára otázku, či sa podarí udržať jasnú hranicu medzi výkonom verejnej funkcie a osobnými finančnými záujmami.
V demokratickej krajine je výkon funkcie ministra vnútra spojený s vysokým stupňom osobnej zodpovednosti. Preto by mal mať štát rovnaké nároky na bezúhonnosť ministra ako na radového policajta či iného úradníka. Ak by policajt s exekúciou mohol prísť o previerku, minister vnútra by mal čeliť rovnakému metru a konzekvenciám.
