BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Viacerí politológovia odhadujú, že odovzdávanie prázdnych obálok bez hlasovacieho lístku v nadchádzajúcich parlamentných voľbách nebude mať veľký význam.
K protestnému „hlasovaniu“ prázdnou obálkou nabádajú výzvy na sociálnej sieti, šíri sa aj elektronickou poštou. Politológovia upozorňujú, že takéto hlasy budú vyhodnotené ako neplatné, zvýši sa len volebná účasť.
„Ak ich bude veľký počet, dva dni sa o tom bude hovoriť a potom sa na tento protest zabudne. Bude to mať symbolický význam, ktorý tejto aktivite dá niekto dodatočne, „ myslí si politológ Peter Učeň z Medzinárodného republikánskeho inštitútu.
Podobný názor má aj ďalší politológ, podľa ktorého by takáto forma protestu mala zmysel len pri jeho masovej podpore. „Veľký zmysel to nemá, lebo mandáty si aj tak rozdelia veľké strany. Jediný, kto si to všimne, bude predseda volebnej komisie. Prázdne obálky budú rovnako ako inak znehodnotené hlasovacie lístky vyhodnotené ako neplatný hlas,“ konštatoval politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied.
Výzva na odovzdanie prázdnej obálky
Voliči, ktorí prídu do hlasovacej miestnosti, nechajú si overiť totožnosť, zaregistrujú ich, vydajú im hlasovacie lístky s obálkou a oni ju napokon hodia do urny, zvýšia volebnú účasť.
Ich aktivita však nebude mať žiadny vplyv na stanovenie päťpercentnej hranice, ktorú musia strany prekročiť na vstup do parlamentu. Tá totiž závisí od celkového počtu platných hlasovacích lístkov.
Niektoré výzvy na odovzdanie prázdnej obálky vo voľbách ich autori zdôvodňujú snahou, aby za ich hlasy nedostala peniaze žiadna strana. Strany však dostávajú peniaze za každý platný odovzdaný hlas.
Podľa zákona každá strana, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, dostane za každý takýto hlas zo štátnej pokladnice príspevok vo výške jedného percenta priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve v predchádzajúcom roku.
„Príspevky za hlasy sa rozdeľujú len podľa počtu platných hlasov. Prázdna obálka alebo obálka s viacerými hlasovacími lístkami rôznych strán sa za platný hlas nepočíta,“ konštatoval hovorca rezortu financií Martin Jaroš.
Príspevky na činnosť
Okrem príspevku za hlasy dostávajú každý mesiac po voľbách príspevok na činnosť – ten sa rovná celkovej sume spomínaného príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov.
V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť parlamentu skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo.
Treťou zložkou peňazí pre strany je príspevok za mandát. Za každý získaný mandát, a to najviac za dvadsať mandátov dostane sumu tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za dvadsiaty prvý mandát a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát rovnajúci sa sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy. Mandáty sa však rozdeľujú na základe získaných platných hlasov, prázdne obálky na ne nemajú vplyv.