V Arménsku naďalej vládne veľké politické napätie. Tamojší premiér Nikol Pašinjan čelí od 10. novembra mohutnému tlaku, keďže mu mnohí obyvatelia Arménska i politickí oponenti vyčítajú, že súhlasil s mierovou dohodou, ktorá ukončila šesťtýždňový konflikt s Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu.
Po uzavretí spomenutej mierovej dohody sprostredkovanej Ruskom získal Azerbajdžan kontrolu nad veľkými časťami separatistického regiónu a okolitými územiami, čo Pašinjanovi kritici nedokázali akceptovať.
Pokus o vojenský prevrat
Generálny štáb arménskej armády vo štvrtok vyzval premiéra na odstúpenie. Pod výzvu sa podpísali viacerí poprední príslušníci armády. Premiér to označil ako „pokus o vojenský prevrat“ a prikázal odvolať náčelníka generálneho štábu Onika Gasparjana. Tento krok však ešte podlieha schváleniu prezidentom Armenom Sarkisjanom.
Proti Pašinjanovi pravidelne demonštrujú desaťtisíce protestujúcich. Tí sa zväčša schádzajú pred vládnymi budovami v Jerevane. Oproti tomu si premiér organizuje vlastné zhromaždenia, na ktorých mu jeho stúpenci prejavujú podporu.
Bolestivý, ale nevyhnutný krok
Náhorný Karabach sa nachádza na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom. Prímerie stanovilo, že Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu kontrolu nad niektorými oblasťami, ktoré držalo na území Náhorného Karabachu. Na dodržiavanie prímeria dohliada takmer 2000 prítomných členov ruských mierových jednotiek.
Kým v Azerbajdžane mierovú dohodu oslavovali ako triumf, v Arménsku vyvolala pobúrenie a masové protesty. Pašinjan bráni dohodu ako bolestivý, ale nevyhnutný krok, ktorý zabránil Azerbajdžanu prevziať kontrolu nad celým regiónom Náhorného Karabachu.
